Veľká časť populácie má problém nájsť si partnera. Základný problém je, že ľudia nevedia, ako na to. Ako sa pohotovo zachovať, keď zbadajú niekoho, pri kom sa im zvýši tep? Ako spraviť prvý krok, prihovoriť sa a hneď to celé nepokaziť?
Režisérka a dokumentaristka DIANA FABIÁNOVÁ, ktorá má na párovanie ľudí dobrý nos, o tom hovorí ako o celosvetovom fenoméne. Matchmaking využíva aj v televíznej šou Svadba na prvý pohľad.
Nemá to byť reality šou, ktorá zosmiešňuje ľudí, hľadá exotov a ľahké koristi pre masovú zábavu, ale sociálny experiment, ktorý poukazuje na to, že fungujúci vzťah vyžaduje vytrvalú prácu z oboch strán.
V rozhovore pre SME prezrádza, ako vyberali účastníkov a aj to, čo sa o Slovákoch dozvedela z prieskumu o nevere, ktorý realizovala.
TV show Svadba na prvý pohľad pracuje s konceptom lásky na slepo. Nie je to utópia?
Láska na prvý pohľad je utópia. Láska je proces. Je to skôr o tom, či zafunguje okúzlenie na prvý pohľad. My sa môžeme snažiť, aby všetky faktory hrali v prospech páru, vytvoríme im priaznivé prostredie a podmienky na spoznávanie sa, vyberieme ľudí s vlastnosťami, ktoré sú pre nich u druhého pohlavia atraktívne.
To, či okúzlenie prebehne a postupne sa pretaví do hlbšieho citu, závisí aj od toho, akú veľkú šancu dá jeden druhému, aby ukázal to pekné vo svojom vnútri. Aj od toho, do akej miery sú schopní akceptovať negatívne stránky toho druhého, i svoje vlastné.
V šou dosť vidno, že to je aj o osobnostnom vyzretí, nastavení a kompromisoch, ktoré sú ochotní spraviť. Sú páry, u ktorých prebehla iskra, no potom to príliš rýchlo vyprchalo kvôli prísnejším nárokom.
Dokážu sa ľudia pred kamerami správať autenticky? Nie je ich charakter skreslený snahou ukázať sa v čo najlepšom svetle?
Aká je Svadba na prvý pohľad? Markíza posúva televíznu zábavu na nepoznanú úroveň Čítajte Každý z nás pred kamerami hrá. Hráme aj bez kamier, keď randíme s novým človekom. Snažíme sa pôsobiť lepšie, než akí sme v dennej realite. Po určitom čase však začneme „zabúdať hrať'', lebo nevydržíme byť dlhodobo niekým iným. S kamerami či bez.
Tu sa natáča ráno, večer, hocikedy. Niekoľko týždňov. Nie je možné, aby sa niekto pred kamerami v takom časovom rámci pretvoril na inú osobnosť. Musel by byť vynikajúci herec a byť ostražitý v každej situácii. Na to by potreboval nezvyčajný kumšt.
Po prvej sérii sa však objavili aj pochybnosti. Ľudia tvrdili, že išlo len o veľmi dobre zinscenované divadlo a účastníci boli zaplatení herci. Prečo to Slováci takto vnímajú?
Veľmi rýchlo súdime a škatuľkujeme ľudí. Je to výrazná ľudská črta, nielen nás Slovákov. Snažíme sa ľudí radiť do kategórií, aby sme sa v tom sami, zdanlivo, lepšie vyznali. No je zrejmé, že to je škodné, hlavne pre účinkujúcich. My sme naozaj robili maximum pre to, aby tam išli ľudia so skutočnou motiváciou zoznámiť sa. Nemám záujem robiť niekomu PR, aby sa zviditeľnil.
Chcem, aby to boli kompatibilné dvojice a aby mali vyhovujúce podmienky na to, aby mohli niekam smerovať a dokázali si vypestovať funkčný vzťah. Je mi ľúto, keď vidím, že verejnosť ich veľmi rýchlo a príkro hodnotí. Už naozaj neviem, kto je viac autentický ako napríklad prvá dvojica – Michal s Dianou.
