BRATISLAVA. Ali Tabrizi mal odmalička s morom zvláštne spojenie. Fascinoval ho svet hlboko pod hladinou, preto ho túžil chrániť.
Keď dospel, stal sa plastovým policajtom – prispieval oceánskym charitám, upratoval pláže, nosil si recyklovateľný príbor a vlastnú fľašku s vodou všade, kam šiel.
Najdôležitejší film Davida Attenborougha je ľúbostný list, rekviem aj výzva konať Čítajte Jeho misia bola jednoduchá. Zabrániť svetu používať slamky, plastové príbory, fľaše či platové tašky.
Po čase sa začal sám seba pýtať, či na to ide správne. A či to na ochranu oceánov stačí.
Keď natrafil na správu, že Japonsko obnovilo komerčný lov veľrýb na Antarktíde, bol v šoku. Niečo také barbarské považoval za dávnu históriu. Bola to väčšia hrozba pre oceánsky život ako tony plastov v nich?
Nevedel, no chcel to preskúmať. Keď začal nakrúcať dokument, netušil, že to bude taká objavná odysea. Postupne sa pred ním vynáral komplikovaný príbeh o zákulisí rybárskeho priemyslu, ktorý nemal v pláne rozpovedať.
Rybolov je zahalený tajomstvami
Na dokument Seaspiracy sa nepozerá ľahko. Dvadsaťsedemročný filmár Ali Tabrizi v ňom vystupuje ako sprievodca a zanietený rozprávač. Na cestách z Európy do Ázie a späť videl veci, z ktorých mrazí.
Na začiatku nechcel nič, len odpovede na svoje otázky. Postupne sa však čoraz viac zamotal do problémov a korupcie, ktorá je v komerčnom rybolove dobre ututlávaná.
