Keď som čítal ako prvú knihu od Alex Dahlovej príbeh Dievča s cudzím srdcom, bol som trocha skeptický, lebo trilerov o rodinách, kde sa manželia akosi nemajú v láske či je tam ktosi tretí, už bolo... Lenže potom som sa začal báť. Tá žena (teda hrdinka príbehu, nie pôvabná spisovateľka Alex Dahl) začala ubližovať – deťom. Najprv nechtiac, jej dcéra zahynula pri nevinnom kúpaní, potom priam s psychopatickou posadnutosťou. Ale ubližovať deťom? To sa predsa nesmie! Alebo áno? A potom som zistil, že aj ústrednými hrdinami ďalších kníh Alex Dahlovej sú deti, unesené či týrané životom a divnými ženami. Spýtal som sa na to prostredníctvom e-mailu priamo autorky.
Vaše knihy sa točia okolo detí. To v trileroch nie je bežné. Je to pre obrovské emocionálne napätie, ktoré zažívajú čitatelia, keď čítajú o niekom, kto ubližuje deťom?
Áno, absolútne. Myslím, že urobiť dieťa ústredným hrdinom dejovej línie v trileri, a často s jeho alebo jej vlastným hlasom, výrazne zvyšuje napätie textu. Väčšina ľudí a vlastne aj kultúr súhlasí s tým, že deti sú samou definíciou nevinnosti a dôležitosti, a preto akékoľvek ohrozenie detí prináša silné emócie.
Súvisiaci článok Soltész: V mojom príbehu by mafiánov nahradil teokratický štát Čítajte Ja osobne však nie som fanúšikom takých dejových línií, ktoré by dieťaťu vážne ublížili – to sa mi zdá kruté a neodôvodnené. Dávam prednosť rozprávaniu, kde potenciálne nebezpečenstvo pre dieťa je hnacou silou príbehu.
Každá z vašich kníh hovorí o rozbitom vzťahu medzi ženou a dieťaťom. Ani to nie je typický model správania sa. Môžu byť ženy naozaj také kruté, ako ich vykresľujete, a napríklad bez problémov ukradnúť cudzie dieťa?
Myslím, že ženy môžu byť rovnako kruté ako ktokoľvek iný, najmä taká žena, ktorá stratila všetko a je nastavená na pomstu... Zistila som, že mnohovrstevnaté, plastické postavy, sú najzaujímavejšie a obohacujúce.
Pre čitateľa aj pre mňa ako autorku. Páči sa mi, ak moji „zloduchovia“ majú v sebe aj dosť dobrého a naopak. Postavy by mali byť ako ľudia – protichodné a zložité, v odtieňoch farieb, nie iba v čiernej alebo v bielej.
(zdroj: Foto - Archív SME)Krutosť sama osebe pre mňa nie je zaujímavá, musí žiť v postave. Zaujímavá je základná psychológia, ktorá vedie ku krutému správaniu.
V najnovšom románe Nevinná hra, ktorý je čerstvo publikovaný v slovenskom preklade, sú aj motívy týkajúce sa sociálnych médií a ich nebezpečenstiev. Odhaľujeme o sebe priveľa?
Myslím, že áno. Myslím, že je dôležité, aby sme sa zamysleli nad tým, koho sme pustili dnu a čo o sebe ukážeme. Toľko ľudí chce uverejňovať svoje posolstvá o svojich lesklých životoch, ku ktorým patria aj krásne, šťastné deti. Ale naozaj vieme, kto sa pozerá?
