O lete nie je ani slychu a zima sa určite tak skoro neskončí. Minimálne nie v nórskych Špicbergoch, súostroví v Severnom ľadovom oceáne, inak nazývanom Svalbard, ktoré je z viac ako šesťdesiatich percent pokryté ľadom.
Kórejčania z nás zrejme nikdy nebudú Čítajte Keď je zima a tma, tak poriadna, a keď je leto, tak sa zase nevedia zbaviť svetla. Žije tu približne dva a pol tisíca ľudí, no polárnych medveďov je o pol tisícky viac. Vitajte. A nahoďte snežnice.
Ako to asi môže vyzerať v najsevernejšej časti sveta, o ktorej sa doslova hovorí, že sa nachádza na jeho úplnom konci? Nehovorilo sa náhodou to isté aj o Islande? Nuž, záleží na tom, odkiaľ ste a z ktorej strany prichádzate.
Ľadové ostrovy Špicbergy však nie sú ako Stefánssonov magický a romantický Island. Ilona Wiśniewska sa však podobne ako Stefánsson zameriava na neobvyklé miesta tejto najsevernejšej krajiny a jej obyvateľov, ktorí pochádzajú z takmer päťdesiatich krajín tohto sveta a rozhodli sa tu žiť i napriek stálemu chladu.
Melanchólia dlhých zimných dní
Ľudia žijúci v Špicbergoch sú pravdepodobne extrémisti túžiaci po nie práve pohodlnom a jednoduchom živote. Autorka tejto knihy však poukazuje na to, že toto miesto nemožno vnímať iba čierno-bielo, pretože sa potom môže stať, že sa nám tieto farby zlejú a vznikne z nich akási neurčitá sivota, ktorú vyvolávajú zvláštne striedania dňa a noci.
