Ak kniha Rozprava o kolonializme od Aimého Césaira bola pred takmer sedemdesiatimi rokmi jedným z najpoprednejších diel týkajúcich sa kolonializmu, dnes sa perfektne dopĺňa s knihou Novodobé ríše.

Stále platí, že kolonializmus je postavený predovšetkým na rasovej ideológii a kultúrnej hierarchii, no treba za ním hľadať aj hlbšie dôvody, ktoré súvisia s geopolitickými, sociálnymi, hospodárskymi a politickými otázkami, nepochopiteľnou krutosťou, konfliktmi, ekológiou, ale (ne)prekvapivo aj s genderom, s ešte stále pomerne málo známou rodovou stránkou expanzie.
Vzorec utláčania funguje dodnes
Pravda je, že s plynutím času postupne zabúdame na minulosť, v ktorej mnohí ešte stále žijú. Dôkazom toho sú knihy, filmy, ale aj seriály (odporúčam v tejto súvislosti seriál Black Earth Rising) poukazujúce práve na neustále prítomnú stigmu, ktorú v ľuďoch naprieč celým svetom zanechali kolonializmus a okupácia.
Kolonizátori sa podľa Roberta Aldricha kedysi odvolávali na akési neopodstatnené údajné práva, ktoré im vraj boli dané Bohom na obsadzovanie cudzích území, či už obývaných, alebo neobývaných inými národmi.
Treba tiež neustále pripomínať, že tieto národy navyše označovali za biologicky či kultúrne podradné, a tak nemali problém napríklad v Afrike alebo v krajinách Blízkeho a Stredného východu vztyčovať svoje vlajky a násilne presadzovať svoju moc a nadvládu nad cudzími krajinami a ich obyvateľmi.