Telo je vzácny, jedinečný nástroj. V prípade profesionálnych tanečníkov si vyžaduje každodennú prípravu, ktorou je špeciálny tréning. Ešte donedávna by si dovolili netancovať maximálne mesiac, a to počas divadelných prázdnin. Aké následky však môže priniesť baletným súborom na celom svete vynútená prestávka trvajúca vyše roka, keď mohli trénovať len doma?
Parížske korene
Pred 360 rokmi, v roku 1661, založil francúzsky kráľ Ľudovít XIV. Académie royale de danse – Kráľovskú akadémiu tanca, ktorej vznik odštartoval cestu profesionálneho baletu. Úlohou akadémie bolo zvyšovanie úrovne spoločenského a divadelného tanca a zachovanie čistoty štýlov.
V nej sa kodifikovali aj základné prvky techniky klasického tanca a položili základy baletnej francúzskej terminológie. Vďaka ustálenej terminológii rozumejú názvom ako demi-plié, entrechats či cabriole tanečníci na celom svete.
Prvému riaditeľovi akadémie Pierrovi Beauchampovi sa pripisuje identifikácia piatich základných pozícií techniky klasického tanca, pre ktoré je charakteristický princíp en dehors – dolné končatiny vytočené v deväťdesiatstupňovom uhle.
Beauchamp systematizoval výučbu dobových tancov, no o tréningu, aký poznáme dnes, v období vrcholného baroka ešte nemohla byť reč. Štruktúra dnešného baletného tréningu vznikla na prelome 18. a 19. storočia, počas éry baletného majstra Carla Blasisa, odvtedy prešiel tréning nevídaným vývojom.
Dnes má ustálenú štruktúru, ktorá sa delí na cvičenia pri tyči, cvičenia v priestore, skoky a v prípade dievčat aj cviky na špičkách. Je vybudovaný tak, aby udržiaval telo vo vrcholnej forme pripravené na záťaž, ktorú prinášajú skúšky a vystúpenia.
Tento proces sa nezaobíde bez priestrannej baletnej sály, sprievodu klavíra, baletného majstra, spolupráce a súhry medzi tanečníkmi.
Vrcholoví športovci
Hodinu až hodinu a pol trvajúci tréning pod dohľadom profesionálneho baletného majstra je základom rozvoja profesionálneho tanečníka. Pripravuje telo na sériu niekoľkohodinových skúšok divadelného repertoáru.
Zaužívanou praxou je, že tanečník strávi v baletnej sále až sedem hodín denne. Tie predstavujú mimoriadnu fyzickú záťaž, bez ktorej nie je možné nadobudnúť kondíciu a zručnosti potrebné pre výkon na javisku.
Tréningový proces tanečníka sa môže bez akéhokoľvek zveličovania prirovnať k tréningu vrcholových športovcov. Dlhodobá absencia plnohodnotného tréningu je pre profesionálneho tanečníka likvidačná.
Balet vo virtuálnom svete nefunguje
Uplynulý rok poznačený pandémiou bol výzvou, s ktorou sa každá profesia musela vyrovnať po svojom. Tanečníci museli z jedného dňa na druhý opustiť baletné sály a nájsť spôsoby, ako cvičiť individuálne alebo vo virtuálnych skupinách, zapojiť svoju kreativitu, experimentovať.
Na sociálnych sieťach sa objavovali ukážky z tréningov, ktoré z domovov viedli tanečné hviezdy z prestížnych svetových baletných súborov od Moskvy cez Paríž a Londýn až po San Francisco.
Pre laikov boli online tréningy oknom do tréningového procesu odhaľujúcim nesmierne množstvo prípravy, odhodlania a vášne pre tanec. Online priestor ponúkol baletným umelcom možnosť ostať v kontakte so svojím publikom a vďaka novým platformám získal aj nových fanúšikov.
Na tento priaznivý trend nadviazali aj tanečníci Baletu SND, ktorí doma vytvorili sériu rozcvičiek. Videá zverejnené na sociálnych sieťach sa stali súčasťou projektu SND Doma.
Kreativita umelcov sa prejavila aj v spote inšpirovanom baletom Parížskej opery, ktorý odvysielala aj Slovenská televízia. Ale ani tieto či podobné aktivity nič nezmenili na skutočnosti, že tréning doma nie je pre tanečníkov optimálne riešenie. Tanec je skrátka priveľmi interaktívny pre virtuálny svet.
Profesia v ohrození
Profesionálny tanečník nadobúda pohybové kvality od útleho detstva. Odborným a pravidelným tréningovým procesom získava silu, rozsah pohybu, eleganciu a ľahkosť, buduje muzikalitu a tanečnosť.
Krátkodobý výpadok z tréningového procesu nemá výrazný vplyv na tanečníkovu výkonnosť, no dlhodobá absencia tréningu ohrozuje jeho kondíciu, svalový tonus aj koordináciu pohybu.
Pedagogička na Katedre tanečnej tvorby VŠMU a autorka publikácie Prevencia úrazovosti profesionálnych tanečníkov Ľubica Orovnická
