Chimamanda Ngozi Adichie sa v jednom z najoceňovanejších románov nigérijskej historickej fikcie vracia do obdobia občianskej vojny, ktorá sa odohrávala medzi Nigériou a Biafrou v rokoch 1967 až 1970.
Majstrovským spôsobom vykresľuje situáciu, v ktorej sa ocitla Nigéria v dôsledku britskej kolonialistickej politiky a v ktorej sa ocitla biafranská stredná trieda.

Krása a sila tohto románu spočíva v tom, že čitateľa nezahŕňa množstvom historických osôb, faktov či súvislostí, ale prostredie len načrtáva a necháva svoje postavy, aby realitu biafranského konfliktu, z ktorého sa stala jedna z najhorších humanitárnych kríz druhej polovice 20. storočia, predstavili prostredníctvom vlastných vzťahov, zážitkov a skúseností.
Polovica žltého slnka
Aj to, na akom historickom a politickom pozadí sa príbeh odohráva, sa čitateľ dozvedá z krátkych ukážok knihy Keď sme umierali, svet mlčal, ktorú píše jedna z postáv románu, z knihy, ktorá mala byť pôvodne o nigérijskej kultúre, ale nakoniec sa z nej stala kniha o vojne, o tom, čo jej predchádzalo, a o tom, čo sa nemalo stať.
Čitateľ sa tak môže v krátkosti dočítať, ako sa Nigéria zrodila, keď si toto územie okolo rieky Niger, na ktorom žije vyše dvesto rôznych etník, rozdelili koloniálne mocnosti; aké sú rozdiely medzi väčšinovo moslimským severom a kresťanským a animistickým juhom; ako Nigéria získala v roku 1960 nezávislosť a čo všetko predchádzalo prevratu, puču a nakoniec občianskej vojne v krajine, ktorá sa skladala z takých rôznorodých zlomkov, že jej jednota visela na veľmi krehkej nitke.