BRATISLAVA. I keď bol Rakúšan, najväčšiu slávu mu prinieslo weimarské Nemecko. Vyštudoval architektúru, no jeho vášňou bolo filmové umenie.
Prezentoval sa ako katolík a i keď ho nacisti považovali za Žida, sám ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels mu ponúkol miesto riaditeľa vo filmových štúdiách UFA.
Ponuku neprijal, pred nacistami ušiel a stal sa jedným z najuznávanejších exilových režisérov v USA, kde pokračoval v nakrúcaní výnimočných filmov, najmä v žánri film noir.
V Holywoode sa postupne etabloval a získal rovnakú moc a prestíž ako v Nemecku. Veľké štúdiá ho síce považovali za problematického režiséra, lebo sa odmietal podriaďovať ich pravidlám tak ako ostatní filmári, no diváci i kritici ho zbožňovali. Napriek tomu nikdy nezískal Oscara.
Režiséra Fritza Langa počas celej tvorby fascinovala odvrátená tvár ľudskej povahy – pomstychtivosť, násilie a kriminálne myslenie.
Päť Langových filmov o zločine uvedie cyklus Filmový kabinet špeciál vo virtuálnej kinosále Kina Lumière doma.
Dal doň všetko, čo dovtedy nemohol. Šulíka prekvapila miera voľnosti pri filme Neha Čítajte „Filmy o zločine sú Langovými štúdiami o konflikte dvoch svetov: sveta podvedomia, archetypu, pudov a náhody zločinu na jednej strane a sveta racionalizácie, poriadku, vedy a spravodlivosti na strane druhej,“ hovorí estetik a filmový teoretik Juraj Oniščenko, dramaturg Filmového kabinetu, ktorý stojí za výberom Langových filmov a bude o nich diskutovať aj s divákmi Kina doma.
Prvá projekcia sa uskutoční už v pondelok 12. apríla o 20.20 hod.
Príbeh vraha malých dievčatiek
Berlín v medzivojnovom období pripomínal druhý Hollywood. Nemecko po prvej svetovej vojne totiž prestalo importovať filmy zo znepriatelených krajín, čím upevnilo pozíciu nemeckého filmu.
To podnietilo rast kvalitných nemeckých režisérov ako Robert Weine, Friedrich W. Murnau, G.W. Pabst aj Fritz Lang.
