Irónia, sarkazmus, závan fantastiky, zrnko absurdity, ale aj spoločenská angažovanosť v tvorbe portugalského velikána.
Najznámejší a najprekladanejší portugalský spisovateľ 20. storočia Fernando Pessoa sa za svoje rozsiahle dielo dožil uznania až po smrti. Počas života mu okrem publikácií v rôznych časopisoch vyšla v roku 1934 iba jedna zbierka básní Mensagem.

Celý zvyšok obsiahlej tvorby, ktorá je predmetom záujmu mnohých bádateľov, sa k čitateľom dostával po častiach. Trvalo desaťročia, kým sa podarilo usporiadať množstvo textov objavených uňho doma v truhlici. Spracovať vyše dvadsaťpäťtisíc hárkov dalo zabrať.
Postupné vydávanie jeho diela je výsledkom veľkého úsilia spojeného priam s detektívnou činnosťou. Prozaické texty v portugalčine a angličtine ukazujú mnohostranného autora, ktorý dokázal napísať hutný filozofický text, krátku bájku, poeovský horor či úvahu o ekonomickej teórii.
Väčšina nie je datovaná, čo vôbec neprekáža, pretože sú nadčasové a, žiaľ, stále aktuálne. Medzníkom v interpretácii a hodnotení Pessoovej tvorby sa v roku 1982 stalo vydanie Knihy nepokoja od Bernarda Soaresa. V roku 2018 ju pre vydavateľstvo Ikar preložila Lucia Halová.
Pessoovou najvýraznejšou črtou je originalita
Samotársky spisovateľ si celý život tvoril rôzne osobnosti básnikov, prozaikov, dramatikov aj prekladateľov a postupne zaľudnil literárny svet množstvom heteronymov s vlastným životopisom, politickým presvedčením, štýlom písania a životnou filozofiou. Nešlo teda o obyčajné pseudonymy.