Myšlienkou, či nás nie je na zemeguli priveľa a či nás matka Zem a koľkých a ako dlho ešte unesie, kým neskolabuje svetový ekonomický a sociálny systém, sa zaoberajú mnohé mozgy – v minulom čísle sme napríklad venovali priestor knihe Davida Attenborougha Život na našej planéte, kde je táto myšlienka kľúčovým problémom, zaznamenávajúc podiel ľudstva na súčasnom dramatickom stave Zeme a uvažujúc aj o potenciálnych cestách k zlepšeniu jej stavu, či až zvratu katastrofických trendov.
(Napokon, aj v knihe Inferno Dana Browna z roku 2013 sa pokus o globálne náhodné korigovanie plodnosti stal nosnou líniou príbehu.)
V roku 2014 vyšla kniha Sebastiana Fitzeka Noe (Tatran 2021), čo zrejme nemusí byť celkom náhodná zhoda okolností, pretože v roku 2012 sa objavilo vírusové respiračné ochorenie MERS-cov najmä na Blízkom východe a tomuto ochoreniu podľahlo 30 – 40 percent chorých osôb.
Noe a covid-19
Žánrový odklon od psychotrilerov, ktorými si získal Fitzek uznanie aj na Slovensku, by bol takto celkom logický. Odíďme však z tejto konšpiračnej pôdy, hoci na Slovensku vyšiel preklad práve tohto Fitzekovho románu spred siedmich rokov v čase svetovej pandémie vírusu covid-19 (náhoda? marketingový ťah?) a sústreďme sa na samotný text.
