Keď čítate, ako sa od mora valí hmla a kdesi v močarinách či v lesoch sa ponevierajú ľudia s chúťkami sériového vraha, veru sa vám nechce vypnúť nočnú lampu. Robert Bryndza je sugestívny rozprávač a jeho detektívky vás nenechajú spať.
Kate Marshallová je vaša nová vyšetrovateľka. Prečo ste po šiestich románoch s policajtkou Erikou Fosterovou siahli po zmene?
Rád píšem o Erike Fosterovej a budem pokračovať v písaní jej nových príbehov. Ale chcel som skúsiť niečo iné. Kate Marshallová je iná ako Erika v tom, že je to súkromná detektívka, takže nemusí dodržiavať rovnaké pravidlá ako Erika Fosterová – hoci aj Erika je známa tým, že pravidlá práve nemiluje.
Prečo dávate prednosť ženám detektívkam?

Ženské postavy a detektívky sú pre mňa oveľa zaujímavejšie, pretože si myslím, že ženy sú v spoločnosti odsudzované oveľa viac ako muži. Erika Fosterová je dobrá osoba, rovnako ako Kate Marshallová, ale celý koncept konfliktnej ženskej postavy, ktorá ide proti očakávaniam spoločnosti, je veľmi zaujímavý na písanie.
Obidve moje detektívky majú svoje chyby a svojich démonov, ale sú to oveľa charakterovejšie postavy, ak môžem ukázať aj to dobré, ako aj zlé. Najmä s Erikou Fosterovou, ktorá pracuje v britskej polícii.
Ona nevstúpila do miestnosti a nemyslela si: „Ach nie, som žena a musím všetkým týmto mužom niečo dokázať.“ Erika prosto vojde do miestnosti a snaží sa nájsť najlepší spôsob, ako urobiť svoju prácu, a dostať to, čo chce.
To sa mi na nej páči. A som hrdý na to, že Erika Fosterová je (myslím) jediná slovenská detektívka v modernej anglickej detektívnej fikcii.
Marshallová a Fosterová nie sú len vyšetrovateľky, ale aj outsiderky. Prečo sú dobrí detektívi často outsideri (ako Sherlock Holmes alebo Harry Bosch)?
Myslím, že outsideri sú ľudia, ktorí majú menej čo stratiť. Ak má človek pekný život, s veľkým domom, s rodinou, priateľmi či s deťmi, tak rozhodnutia, ktoré urobia vo svojom živote, môžu mať vplyv na ich blízkych.

Ak prehovoria v práci, môžu prísť o prácu alebo ich nepovýšia, čo by mohlo ovplyvniť ich rodinu. Erika a Kate to mali ťažké, život im vzal veľa; Erika prišla o manžela, priateľov a ich šťastný život.
Kate prišla o kariéru na polícii, priateľov a takmer prišla o syna. Je to veľmi smutné, ale znamená to aj to, že obe ženy môžu byť bojovníčkami. Môžu riskovať a bojovať za to, čo je správne.
Je niečo vo vašich románoch ako Deväť brestov či Temné piesky „skutočný príbeh“? Násilie s kanibalskými prvkami je také nechutné... A vyzerá to tak reálne.
Kým napíšem román, robím si veľa výskumov. A poviem vám, že som musel výrazne znížiť kanibalské prvky v Deviatich brestoch. Prípady zločincov kanibalov, o ktorých som čítal, boli príliš nechutné a hrozné na to, aby som o nich písal v beletrii.