"Pozrite sa na Japoncov. Tí sa pri stretnutí poklonia, nepodávajú si ruky. Je to spôsobené tým, že v stredoveku prežili epidémiu a bolo nebezpečné dotýkať sa ľudí," hovoril riaditeľ spoločnosti Film Europe IVAN HRONEC v rozhovore pár dní po vypuknutí pandémie.
Bol pripravený na to, že už nič nebude ako predtým, a bol rád, že model jeho spoločnosti, ktorý spája televíziu, kino aj distribúciu, s tým už počítal. Napriek tomu priznáva, že sú veci, ktoré ho prekvapili.
Nepočítal s malou solidaritou medzi partnermi v biznise a s tým, že štát sa bude k súkromným organizáciám správať ako k nepriateľskej konkurencii, ktorú chce vytlačiť od zdrojov. Ako príklad uvádza štátom zriadené kino Lumière v Bratislave.
To ho trápi rovnako ako smrteľné dôsledky chybného manažmentu v politike.
Ako hodnotíte naše ročné spolužitie s vírusom?
Johanku z Arku zveril mladej herečke. Dumontov film odráža morálny chaos dneška Čítajte Sám som prekvapený. Do roka a do dňa sme sa ho naučili identifikovať, máme, aspoň nejakú, vakcinačnú stratégiu a vieme, ako sa máme správať.
Bohužiaľ, najväčšie straty na životoch nespôsobil vírus, ale zlý manažment. Je jedno, či šlo o distribúciu vakcín, distribúciu dýchacích prístrojov, o manažment a koncept nemocníc, alebo či šlo o manažment samotnej analytiky. Nezvládnutá logistika a manažment, nie vírus bol ten najväčší vrah.
Máte príklad štátu, kde to zvládli lepšie?
Aj v krajinách, ktoré sa nám zdajú usporiadané a demokratické, sa spustili cunami kritiky.
Keďže sme teraz chystali prehliadku francúzskeho filmu Crème de la Crème (začal sa 12. apríla, pozn. red.), bol som v kontakte s viacerými francúzskymi spoločnosťami. Bol som prekvapený, na aké rôzne a extrémne názory som natrafil. Niekto ešte stále popiera existenciu vírusu, niekto sa zas principiálne nechce zaočkovať. Aj som sa ich pýtal prečo.
A zistil som, že v takýchto debatách nejde o argumenty, nakoniec sa vždy dostanete do bodu, kde rozhoduje niečo ako viera. Osobný pocit. Vo Francúzsku majú ľudia zlé skúsenosti s veľkými korporáciami, ktoré bohatnú na liekoch. Bol tam, napríklad, škandál s liekom na vysoký krvný tlak, možno si pamätáte, prevládol obchod a zlyhala etika. Je o tom film 150 miligramov.
Takže rozumiete, keď má niekto obavy?
Psychologicky aj sociologicky tomu rozumiem, napriek tomu je to bizarné. Percento tých, ktorí sa tam nechcú dať zaočkovať, je príliš vysoké. Je to štyridsať percent. Je legitímne mať obavu, keď sa vakcína vyvíja v extrémnom tempe, no na druhú stranu váh treba položiť riziko, ktoré vám hrozí bez nej.
Keď sme sa rozprávali pred rokom, zneli ste pokojne. Boli ste vyrovnaný s novou situáciou, ktorá nás zasiahla. Prepadli vás niekedy frustrácia alebo hnev?
Musím sa zamyslieť, a skúsim byť čestný. Hnev ma prepadol práve teraz, keď som zistil, v čích rukách budú naše financie. Ale viete, z čoho som sklamaný? Zo solidarity v jednotlivých odvetviach. Presnejšie, z jej absencie.
Dokážem predpovedať rôzne veci, napriek tomu mi ušlo vyhrotenie konfliktu medzi štátnymi a neštátnymi inštitúciami. Dotklo sa to boja medzi štátnou zdravotnou poisťovňou a tými súkromnými, dotklo sa to sféry duševného zdravia.
