Kým iní filmári nakrútili o Jane z Arku veľkolepé dramatické filmy, on si vystačil s jednoduchými kulisami a opitým cirkevným hodnostárom, ktorý ju súdil za rúhanie.
Janin príbeh je krásny, ale musíte uznať, že aj trochu šiši, povedal francúzsky režisér BRUNO DUMONT v rozhovore pre denník SME.

Historke o tom, že mladému dievčaťu sa zjavili svätci a povedali jej, ako viesť francúzsku armádu v boji proti anglickému nepriateľovi, nikdy ani na sekundu neuveril.
Napriek tomu jej venoval niekoľko rokov života. Práve preto, že náboženstvo a viera patria do filmu a nikam inam. Ak sa prenesú do skutočného života a na ulicu, vtedy je zle, hovorí.
Jeho Jeanette a Jeanne sú dnes súčasťou online prehliadky francúzskeho filmu Crème de la Crème.
Legende o Jane z Arku evidentne neveríte, neveríte, že by bola vyvolená a že by sa jej zjavil Boh. Ak nebola ani svätou ani vyvolenou, kým teda bola?
Bola fanatičkou. Čiže vyvolenou Boha a ducha.
Muži, ktorí boli vtedy pri moci, v cirkvi alebo v armáde, ju istý čas počúvali a riadili sa jej víziami. Ako si to vysvetľujete? Bolo to zo zúfalstva, že nemali lepší nápad, ako vojnu vyhrať?
Muži boli len ľuďmi a pre nich bola Jana iná v tej najvyššej možnej miere. Bola dieťaťom, bola pannou, vojačkou, svätou. Takto si v stredoveku človek predstavoval dokonalosť. Jana z Arku bola teda pre mužov okolo seba tajomstvom.
Ako jej asi bolo po boku vojakov? Zrejme sa k nej nesprávali vždy len s úctou.
To je pravda. Jana bola vystavená promiskuite mužov a ich žiadostivosti. To, že bola oblečená ako muž, malo zakryť jej sexuálnu inakosť.