Krvavý a neúspešný pokus o vojenský prevrat v Turecku v roku 2016 zaručil novinárovi a spisovateľovi Ahmetovi Altanovi doživotné odsúdenie. Nie preto, že by bol jedným z aktérov puču. Stačilo, že napísal tri stĺpčeky do novín a zúčastnil sa tesne po ňom na jednej televíznej relácii.
Prechádzka ulicami pripomína prezliekanie košieľ Čítajte Nie je tajomstvom, že súčasné Turecko na čele s autoritárskym prezidentom Recepom Erdoğanom je priam živnou pôdou pre porušovanie ľudských práv rôznymi formami tvrdých zásahov proti tureckému obyvateľstvu.
Niet sa čo čudovať, Turecko je napokon známe vysokou mierou polarizácie a napätia vo vlastnej spoločnosti, ktorá je však iba odrazom jeho politickej rozorvanosti a tiež nefungujúceho súdneho systému, čo nám dokazuje aj kniha Už nikdy neuvidím svet.
Desilo ho, že nebude môcť písať
Tesne po pokuse o prevrat, ktorý turecká vláda označila za „protištátny“, sa táto beztak nedemokratická krajina s nízkou mierou spoločenskej súdržnosti prepadla na spodné priečky slobody tlače. A to sme si ešte dovtedy mysleli, že to už viac asi ani nejde.
„Táto krajina sa naprieč dejinami uberá príliš pomaly na to, aby sa čas pohol dopredu, a tak sa len obracia, hľadí späť a opakuje už odohrané udalosti.“
