V hlave mu znela nevhodná pesnička, keď sa k nemu blížila britská kráľovná. Len ju teraz nezaspievaj, vravel si trochu nesvoj z veľkosti situácie. Cítil som sa ako Mr. Bean, spomína si MEKY ŽBIRKA na stretnutie s kráľovnou a princom Philipom z roku 2008 v Bratislave.
V rozhovore pre SME hovorí aj o tom, v akých osobných, politických a kultúrnych súvislostiach vníma kráľovskú rodinu a ako jeho dojem zodpovedá tomu, čo videl v seriáli Koruna.
Aké reakcie ste na toto stretnutie mali?
Rôzne, to je zaujímavé. Boli aj takí Angličania, čo sa na mňa pozreli s otázkou v očiach: Vy ste sa stretli s kráľovnou? A bolo jasné, že neboli jej fanúšikmi. Ako sa hovorí, bol to iný pohľad. Ale napríklad môj strýko, ktorý bol celý život labourista, okamžite zvážnel, keď sa o tom dozvedel. Dokonca si našu spoločnú fotografiu dal na stenu. Niečo na nej kráľovnej vysvetľujem.
Čo ste jej vysvetľovali?
To sa ma aj on pýtal. Často mi rozdával poučky, preto bol aj vtedy znepokojený: Je neslušné kráľovnej niečo rozprávať, tvrdil. Ale ona sa ma niečo pýtala, takže som jej musel odpovedať, namietal som. Vynára sa mi pritom zásadná vec a to je, aká bola vtedy pripravená.
Položila mi presné, zasvätené otázky. Jedna sa týkala môjho otca. Vedela, že bojoval v britskej armáde. To jej muselo byť blízke, lebo aj ona bola zapojená do druhej svetovej vojny.
Pochopil som, že toto bol opening. Keď som jej o otcovi porozprával a spomenul, ako mama za ním prišla do Československa, povedala: And you can sing! Vy spievate!
Tým ma dostala druhýkrát. Stačilo by, keby si zapamätala, že môj otec bojoval v britskej armáde. No ona k tomu pridala aj túto informáciu a to už bolo, myslím si, naozaj oveľa viac, ako by musela. Takže keď teraz ľudia hodnotia seriál Koruna, mne to uľahčuje situáciu, lebo aspoň trochu viem, aká kráľovná je. Ja som to zažil.
Dá sa na takúto situáciu - stretnutie s kráľovnou - vôbec pripraviť?
Vynoril sa mi v mysli Mr. Bean. Až tesne do jej návštevy nebolo isté, či sa s ňou stretneme. A viete, ako to je, ak niečo nie je isté - veľmi s tým nepočítate a počúvate len na pol ucha. Lenže naraz sa blížila. Potom tam človek stojí ako Mr. Bean a rozmýšľa, či jej má podať ruku on, alebo má počkať, kým mu ju podá ona.
Povedal som si, budem iba reagovať, čo ona, to aj ja. A myslím si, že ruku som jej podal správne. Okrem toho, počúval som Katku a na túto situáciu som si zohnal oblek. Keď sa blížila, ďakoval som si, že toto je splnené a už bolo len treba byť šarmantný.

A to bolo jednoduché?
Keď sa zrazu objavila predo mnou, uvoľnila atmosféru. Keď sa na vás niekto pozrie a smejú sa mu oči a cítite v ňom, že má zmysel pre humor, všetko sa akosi rozsvieti. To sa mi stalo aj s Paulom McCartneym. Nestála predo mnou postava z poštovej známky. Bola priateľská a to ma uvoľnilo. Preto som aj začal rozprávať, pretože som zabudol na stres.
Takže, aká je teda kráľovná?
Zodpovedne viem po tých zopár minútach povedať, že naozaj nie je chladná ani bezcitná. Keď má niekto humor v očiach, už ma žiadny seriál o opaku nepresvedčí. Povedané po anglicky, she is human. Je človek.
Zaujímavé, že som vám zavolala kvôli princovi Philipovi, ale zatiaľ hovoríme iba o kráľovnej. Vlastne tým potvrdzujeme, že bol iba jej tieňom, sprievodom. Vnímali ste ho tam vôbec?