Na pľaci už zaskakoval za Heatha Ledgera, Nicolasa Cagea aj Michaela Fassbendera. Slovenský kaskadér a koordinátor akčných scén ROMAN JANKOVIČ pracuje s Hollywodskymi hviezdami roky, ale najradšej chodí do Indie, kde si môže vyskúšať veci, ktoré inde nezažije. Len Indovia nepotrebujú v akčných scénach logiku.
Bol aj pri tom, keď Tomáš Maštalír vyskočil v seriáli Pán profesor z okna a na všetko dohliadal. Jeho životopis je už poriadne dlhý, naposledy akčné scény vymýšľal aj v seriáli Slovania či vo filmoch Amnestie alebo Ostrým nožom.
V rozhovore pre SME prezradil, s akými scénami sa stretáva najčastejšie, aký je na pľaci režisér Steven Spielberg a kedy chodia kaskadéri na dôchodok.
Ako sa z vás stal kaskadér?
Moja sestra Monika Fišerová bola jednou z dvoch vedúcich osobností divadelno-kaskadérskej spoločnosti Borseus, ktorá vznikla po páde komunizmu. Korene tejto skupiny by sa dali hľadať už v sedemdesiatych rokoch, keď sa sformovala šermiarska skupina s koňmi.
Členom bol aj známy kaskadér Gustáv Kyselica, moja sestra mala na starosti kone. Ja som sa v tom prostredí odmalička motal. Keď som mal trinásť rokov, vypýtali ma zo školy a zobrali ma na prvý film. Odvtedy som cez prázdniny chodil na filmovačky a vyrastal som na pľaci. Kým iné deti chodili do táborov, či s rodičmi k moru, ja som natáčal filmy.
Rodičia sa s tým vyrovnali?
Poznali to už u mojej sestry, takže viac-menej áno. Mama chcela mať zo mňa inteligenta a študenta, tak som si dokončil ekonomickú školu a spravil som si štátnice z jazykov. Tým sa moja školská kariéra skončila a vydal som sa robiť filmy.
O takomto povolaní sníva množstvo mladých ľudí, no verejnosť to často vníma ako profesiu pre odvážlivcov a možno až bláznov, ktorí riskujú svoje životy. Ako to vnímate vy?
Je za tým veľmi veľa práce, každý deň v týždni máme tréningy. Musím byť pripravený na každú situáciu, ktorá sa na pľaci môže odohrať. Pred veľkými filmami mávame skúšky a prípravy, kým pri menších produkciách prídem, natrénujem si bitku, idem pred kameru a do hodiny je to hotové. S hercami mávame väčšinou dlhšie prípravy.
Vo vašom portfóliu často figurujú filmy z indickej produkcie. Vrátili ste sa odtiaľ aj nedávno, na čom ste tam pracovali?
Na veľkom projekte, ktorý sa ukončil po troch rokoch. S kolegom sme robili finálnu bitku vo filme RRR. Je to od slávneho indického režiséra, s ktorým sme točili aj film Baahubali. Pre nás v Európe je táto tvorba neznáma, na európsky trh sa zvyčajne nedostáva.
Čím to je?
Tie filmy sú veľmi špecifické pre indický trh. Keď som prvýkrát prišiel do Indie, zistil som, že nič z toho, čo som sa naučil pri výrobe filmov v Anglicku alebo v Amerike, tam neplatí. Všetko je tristokrát prehnané.
