Čo sa jednému hnusí, iného môže fascinovať. Pravdivosť tohto tvrdenia sa často ukazuje v rodinách s malými deťmi, ktoré bez ostychu a plné nadšenia rozprávajú o hovienkach alebo prdoch.
Už škôlkar má v mnohom jasno. Niektoré jeho názory a témy rozhovorov vyvolávajú u rodičov hrdosť a neodškriepiteľné potvrdenie geniality potomka, iné prinášajú nepochopenie alebo znechutenie či nádej, že dieťa to čoskoro prejde.
Maľovaná knižná pomoc pre začínajúcich čitateľov Čítajte Medzi odlišne vnímané (dieťa verzus rodič) témy patria výkaly, prdenie, grganie a iné nevábnosti (teória i prax). Dieťa (asi od šiestich rokov) môže čerpať relevantné informácie nielen u znechutených príbuzných a v praxi, ale aj na stránkach niekoľkých detských kníh.
Smrdíš!
Kniha od Cliva Gifforda sa nesnaží získať si detskú priazeň milou obálkou a lákavým názvom. Obálka ponúka pohľad na zopár zdrojov smradu. To by sa dalo predýchať, ale ona zachádza ešte ďalej. Jej názov čitateľovi drsne odkazuje – smrdíš! Áno, kniha drzo konštatuje, že čitateľ smrdí, ale hneď dodáva, že smrdí aj všetko ostatné, a preto recenzentka odporúča neuraziť sa na túto knižnú trúfalosť a pustiť knihu k slovu...
(zdroj: Foto - Archív SME)Zápach, hoc iba v knižnej podobe síce nepoteší citlivé nošteky, ale dokáže zaúčinkovať aj pozitívne. Prekvapiť, šokovať, obohatiť o nové poznatky. Autor pútavo vysvetľuje, ako funguje čuch, čo je zápach, a prináša bohatú nádielku zaujímavostí, napríklad že pot niektorých ľudí je farebný alebo že asi 99 percent prdu tvoria nezapáchajúce plyny.
Zápach nás sprevádza odjakživa a nie všetci naši predkovia iba čakali, kým zmizne. Hippokrates hľadal pôvod choroby pomocou ovoniavania dychu pacientov, zápach sa využíval v boji proti morovej epidémii, a tiež v rôznych desivých verziách aj na bojisku s cieľom vyhrať nad nepriateľom (katapultovanie mršín, výkalov atď.).
