Vždy, keď navštívim galériu, kde visia veľké plátna Doroty Sadovskej, cítim bázeň a ostych. Akoby nemaľovala telá, aj keď sa na telá pozeráte. Éterické telá, ktoré sa trápia, trpia i tešia sa. Jednoduché farby pritom pôsobia silne, rezonujú na frekvenciách, ktoré nás robia malými pred ohňostrojom stvorenia a nekontrolovateľnosťou živého. Čo robí introvertná umelkyňa v čase korony?
Vaše dielo vnímam ako premýšľanie nad bytím, intímnym priestorom vlastného ja, telesnosti i hľadania toho, čo je schované v geste, mimike, tvare tváre. Čím je pre vás práve ľudské telo?
To moje vlastné je základnou materiálnou formou môjho bytia a to cudzie, predovšetkým v umení, je zrkadlom k môjmu vlastnému telu a jeho prežívaniu. Ako ľudia sme spolu veľmi previazaní, pohľadom na iného participujeme na jeho pocite, a to aj v patologických formách.
Peter Bebjak: V kultúre sa rútime do záhuby Čítajte Pracujem s ľudským telom, lebo sa mi stále zdá ako najsilnejšia rezonančná doska pre prijímanie a prežívanie nielen pocitov, ale aj myšlienok s nimi spojených. Striktné delenie človeka na telo, ducha alebo aj dušu považujem za dávno prekonaný, aj keď pravidelne sa vracajúci blud.
Keď sa dívate na dojčiacu madonu, je vám jasné, že ju takto nemožno „rozobrať“. Nemôže milovať svoje novonarodené dieťa netelesne, iba virtuálnym spôsobom. Ukazuje nám prirodzenú celistvosť ľudskej bytosti oprostenej od tohto delenia.
Nie ste upnutá na jednu formu – maľujete, pracujete s inštaláciami, svetelnými objektmi, fotografiou. Kde sa cítite najistejšie?
Najistejšie? Stále je vo mne veľa pochybovania a neistoty. Maľba či kresba sú jednoznačne najslobodnejšie, pretože plne zodpovedám za každý ťah a nemusím organizovať, presviedčať k realizácii niekoho iného a ani byť závislá od čoraz zložitejších technických vymožeností.
Madona, 2021, akryl na plátne, priemer 40 cm (zdroj: foto: D. Sadovská)Maľba je jednou z mála činností, kde nie je nutná elektrická prípojka. Sadnem si a robím. Je aj druhom meditácie. Málokomu je dovolené užívať si toľko ticha a aktívnej samoty. Je na mne, ako a čím ju naplním.
Zároveň som však nesmierne rada, ak získam možnosť priniesť svoje maľby, fotografie alebo iné projekty do špecifických priestorov, situácií, vymýšľať na mieru – in situ, pracovať s konkrétnymi okolnosťami a celkom konkrétnymi ľuďmi.
