Umelec Erik Binder zomrel vo veku 49 rokov. Pripomíname si ho archívnym rozhovorom.
Povedať obrazu obraz, to je nuda. Prečo by sme mu nemohli povedať zarbo? pýta sa Erik Binder. Umenie je preňho hra, tvorí impulzívne, s nadšením.
V Slovenskej národnej galérii má na celom poschodí Esterházyho paláca v Bratislave výstavu s názvom Avatsýv, Labyrint Erika Bindera. Kto chce, môže sa tam nechať pohltiť záplavou Binderovej fantázie, jeho inštalácií, objektov i malieb.
V malej galérii White&Weiss Gallery v Bratislave zas Binder vystavuje len maľby. V rozhovore pre denník SME výtvarník hovorí o tom, čo je podľa neho zmyslom umenia aj prečo by slovo "divák" zmenil na "vnímak".
Výstava vo White&Weiss Gallery dostala názov Z plota sveta. Čo si máme pod tým predstaviť?
Tento názov v podstate vznikol z pôvodného pracovného názvu výstavy, ktorý bol Dosky, ktoré znamenajú svet. Gro výstavy totiž tvoria doskové formáty - majú dva metre krát tridsať centimetrov. Ten názov som potom zmenil a aby nebol veľmi opisný, tak som odtiaľ vzal tie dosky. A zostalo Z plota sveta.
No tiež mi to evokuje motív z Dobšinského rozprávok – plot na konci sveta alebo aj krajinu vnútornej reality, ktorá sa rozlieha aj za vašimi zatvorenými očami.
To je dosť poetické.
Ale aj výstižné. Je to poetická pravda o vnútornom svete, o krajine sveta, ktorá sa rozlieva za zatvorenými očami. Je to pohľad zvnútra.
Takže môžeme tieto diela brať ako odraz vášho vnútorného sveta?
Keď človek niečo tvorivo robí, ťažko sa vyhne tomu, aby sa mu to do tvorby nepremietlo. Tak nejak automaticky, chtiac-nechtiac, aj bez snahy o presné sebavyjadrenie sa to v tom zrkadlí.
No ja sa väčšinou snažím sám sebou nezaoberať. V mojej tvorbe je minimum prác, ktoré majú spomienkový alebo intímnejší rozmer. To je napríklad teraz v Slovenskej národnej galérii. Cyklus, keď som istý čas sedel a kreslil všetko, čo som si pamätal z detstva.
Ale väčšinou sa vnímam tak, že som len anténa a tvorím podľa impulzov a vecí, ktoré sledujem zo seba aj zo sveta. Aj z plota.
Čo to znamená ten impulz?
To znamená, že niečo nájdem. Niečo ako baník, keď nájde zlatú žilu. A istú chvíľu v tom idem, preto sú pre mňa typické aj série. Nájdem niečo a začnem to robiť.
A čo je to to "niečo"?
