Angela Merkelová je po smrti. Čína sa rozpína, presúva sa na nové ostrovy. Na Ukrajine je už vojna. A Veľká Británia sa mení na diktatúru.
Svet, aký sme poznali doteraz, sa začína strácať, pomaličky dostáva novú podobu.
Začalo sa to v roku 2019, keď do verejnej debaty na britských ostrovoch vstúpila Vivienne Rook. Nie som politička, tvrdila, keď ju názoroví oponenti pristihli pri tom, že nepozná zákony, a s nevinným úsmevom sa z toho snažila vykrútiť.

Na veľké globálne výzvy odmietala dať odpoveď. Mňa zaujíma to, aby pri mojom dome vynášali kontajnery a mala som kde parkovať. Na Izrael a Palestínu sa môžem vykašľať, hovorí.
V skutočnosti používa vulgárnejší výraz a používa ho opakovane, aj keď ju moderátori prosia, aby zostala slušná.
Časť divákov, ktorí majú televíziu pustenú len ako kulisu, spozornejú a zhrozene sa pýtajú: čo to trepe tá ženská?
No druhá časť je z nej nadšená.
V digitálnom kalendári práve svietia číslice dva, nula, dva, štyri. Sme v blízkej budúcnosti. O niekoľko rokov nebudú vo Veľkej Británii tradičné politické strany a ona bude premiérka.
Merkelová ešte žije, je to okej
Keby mal futuristický seriál Roky a roky, ktorý práve vysiela RTVS, len túto jednu dejovú linku a túto jednu hrdinku, bola by to fantastická štúdia politického populizmu a skvelá herecká exhibícia.
Emma Thompson v úlohe mimoriadne šikovnej, ale nemorálnej političky by aj sama utiahla niekoľkohodinový celovečerný program.