Český investigatívny novinár JANEK KROUPA vraví, že ak chcete usvedčiť zločinca, najlepším dôkazom je prichytiť ho pri čine. Preto sa vydáva za mafiánov, obchodníkov s pohľadávkami aj manažérov biznisu so zbraňami.
A strach? Ten máva, až keď sa po práci vráti domov.
Pre Českú televíziu napísal scenár k seriálu Božie mlyny. Policajti v ňom pomocou novinárov oprašujú zabudnuté prípady a úspešne nastavujú pasce aj tým, čo sa vo svete korupcie cítia sebavedomo a neohrozene.
V rozhovore pre SME hovorí o tom, akú má skúsenosť s IQ zločincov a s morálkou policajtov a politikov. Komentuje zistenia okolo výbuchu v muničnom sklade vo Vrběticích a čo ho o ruskom myslení naučili vojnové konflikty, ktorých sa zúčastnil.
Prečo vlastne nie ste vyšetrovateľom?
Vyšetrovatelia musia počúvať rozkazy a to mi robí problém.
Ako novinár nemáte šéfa, ktorého musíte poslúchať?
Áno, ale v redakciách, kde som pracoval, neboli rozkazy nikdy posvätné. Tam, keď máte pravdu a viete si ju obhájiť, postupuje sa podľa toho, čo navrhujete vy. Ak má pravdu niekto iný, rešpektuje sa zas jeho postup. Nerozhoduje to, kto je alebo nie je šéfom. Lenže polícia je polovojenská organizácia a keď je vaším šéfom blbec, musíte poslúchať napriek tomu, že je blbec.
Historik Urban o seriáli Slovania: Zaspával som pri ňom, Slovanov vykreslil ako hlupákov Čítajte To sa stáva v českej polícii často, že šikovní policajti narážajú práve na takého šéfa?
Policajné vyšetrovanie je relatívne komplikovaný proces, pracuje na ňom veľa ľudí. Niektorí policajti sú priamo na mieste, iný prípad spracováva, ten má nadriadeného, a ten má tiež nadriadeného, potom do procesu vstupuje štátny zástupca, ktorí má tiež nadriadeného a ten nadriadený má tiež niekoho nad sebou.
Je veľká pravdepodobnosť, že v tomto reťazci nejaký blbec bude. Myslím si, že koncentrácia blbcov v Českej republike je podobná ako koncentrácia blbcov na Slovensku, to znamená, že keď poznáte desať ľudí, jeden z nich je vôl. Vždy sa nájde niekto, komu sa nechce pracovať, je hlúpy alebo má nejaký iný dôvod k nečinnosti.
Za socializmu deformovala políciu diktatúra. Sú aj dnes nejaké javy, ktoré na ňu majú negatívny vplyv?
Áno, policajti nie sú napríklad dostatočne ohodnotení. Pritom majú na jednej strane veľkú moc a na druhej strane veľkú zodpovednosť. Neustále sú konfrontovaní tým, že sa musia naháňať za ľuďmi, ktorí majú krajšie autá, krajšie oblečenie, krajšie manželky. Neustále sú vystavení pokušeniu.
Policajt musí byť vnútorne veľmi silný, aby tomu dokázal odolať. A to je, samozrejme, ťažké.
Na Slovensku sa v posledných mesiacoch vo veľkom zatýkajú ľudia, ktorí mali blízko k vládnej moci a ich priestupky dlho políciu nezaujímali. Stalo sa aj v Čechách v posledných rokoch niečo, čo oslabilo dôveru v políciu?
Mám Slovensko rád, mám tam veľa kamarátov a nielen medzi novinármi, aj širšie príbuzenstvo. Sledujem, čo sa u vás deje, zaujíma ma to. Situácia je u vás dramatickejšia na prvý pohľad. Ale má to aj druhú stránku.
To vaše veľké zatýkanie je procesom samočistenia. Je to nepríjemný proces, ale nevyhnutný. Keď sa zraníte, musíte si ranu vyčistiť, a to bolí. Ale potom sa vám vylieči. Ak to neurobíte, rana sa vám zanieti a môžete chytiť infekciu.
Nie som si istý, či my v Čechách nie sme práve v stave infekcie. Zatiaľ čo vy sa hojíte.
Čo nasvedčuje infekcii?
