Mališ: Stačí frustrovaný volič a aj podpriemerní ľudia sa môžu dostať k moci

V átriu Esterházyho paláca Slovenskej národnej galérie je natiahnutý obrovský reklamný baner. Slúži ako maliarske plátno.

Výtvarník MARCEL MALIŠ naň pred zrakmi návštevníkov maľuje autorskú repliku obrovského propagandistického diela Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi, ktorú pomenoval ako VďakyZdanie československého ľudu.

Živá maliarska akcia je experimentom, súčasťou Akcie ZET, ktorá má byť v SNG akousi umenovednou výpravou. Otvára ňou témy ako vzťah propagandy a umenia, hoax, kult osobnosti či vzťah originálu a kópie.

Marcel Mališ v rozhovore pre SME prezradil podrobnosti o celom procese tvorby obrovského obrazu, o tom, v čom to preňho predstavuje výzvu aj prečo z obrazu zmizne Stalin.

Akcia ZET v SNG (8 fotografií)

Aký je príbeh pôvodného obrazu - Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi?

Niektoré, najmä ústne zdroje tvrdia, že iniciátorom nápadu vytvoriť pre Stalina nadrozmerný, ďakovný obraz, ktorý mu mal byť odovzdaný v deň jeho výročia, bol zať Klementa Gottwalda.

Objednávku zadali maliarom Čumpelíkovi, Schořovi a Čermákovej, čo bola v tom čase veľmi známa trojica socialistických realistov. Na obraze pracovali dva roky, potom ho verejne prezentovali a obraz vraj zožal veľký úspech.

Lenže zopár mesiacov po dokončení Stalin zomiera, nálada v spoločnosti sa mení, pôvodný úspech sa mení na kritiku a dielo sa stráca. Obraz zmizol a nikto nevie, kde je.

V čom sa maľovanie repliky tohto obrazu prelína s vašou umeleckou tvorbou?

Prelína sa s mojou autorskou sériou Metanoia, ktorá je založená na vlastných interpretáciách privlastnených socialisticko-realistických prác. Takou bola napríklad séria s Paris Hiltonovou. Zobral som jej fotografie a tie som interpretoval v socrealistickom jazyku.

Na bratislavskej Hlavnej stanici je zase obrovská freska od Gajdoša, ktorá má asi 20 x 6 metrov, z tej som si zase zobral niektoré výseky a interpretoval som ich pomerne vulgárnym spôsobom. Hrozne ma to baví, socialistický realizmus ma fascinuje.

Čím?

Hlavne formou, sorela je veľmi priamočiara. Tie výpovede nie sú prekódované. Človek príde a každý obraz pochopí za tri sekundy.

Nepotrebuje na to študovať celý vývoj dejín umenia, filozofiu, aby pochopil obsah diela. Na tom istom princípe funguje aj súčasná reklama. Človek ju vidí a okamžite vie, o čo tam ide. Vybavené.

Ale pri hlbšom pohľade ma zaujímala otázka, ako dokážu ideológie pôsobiť na spoločnosť cez umenie. Cez túto otázku som sa dostal k socreálu.

Vôbec ssa nepokúšali niečo do toho skryť? Symboly, ktoré by nenápadne naznačili, čo si myslia o tom, čo maľujú.

Možno áno, ale ja som zatiaľ nič také neodhalil. Ak by aj áno, tak sú to pravdepodobne autorské symboliky, prípadne mytológie, na ktoré by sme bez autora nikdy v živote neprišli, ak by nám ich neobjasnil.

V prípade Vďakyvzdania tam nie je nič také, čo by potenciálne podrývalo "čistotu" ideologického zámeru obrazu.

Ale napríklad, pôvodní autori diela sa tam tiež namaľovali. Inak, vľavo dole si môžete všimnúť malého chlapca s modelom vlaku.

Jan Čumpelík mal vraj veľmi dobré vzťahy s riaditeľom železníc alebo s výrobcom vlakov a do obrazu vložil spomínaný model. Niečo ako skrytá reklama v súčasnosti.

A čo Stalin? Toho vraj maľovať nebudete.