Niekedy sa zobudíte v noci a chcete čítať niečo, čo vás prenesie do sveta, kde je život ešte absurdnejší ako ten, čo žijeme (temer nemožné). Aby ste sa cítili tak nejako viac v norme. Poviedky Etgara Kereta sú presne také – absurdné, vtipné, smutnosmiešne, krátke, úderné. Židovsky ľudské, v tradícii Isaaca Bashevisha Singera, Ephraima Kishona a mnohých ďalších... A účinné ako lieky proti depresii. Do Tel Avivu putoval e-mail s otázkami pri príležitosti slovenského vydania jeho knihy poviedok Porucha na kraji galaxie.
Hrozienka a mandle, sladké a trpké, svet smiechu a nostalgia, smútok a bláznovstvo. Vaše postavy sú také... ľudské. Občas bláznivé, občas hlúpe, niekedy zasa ako anjeli. Zmätení v reálnom svete. Kde nachádzate svoje postavy?
Myslím, že jeden z veľkých darov, ktoré nám literatúra dáva, je možnosť zdôrazňovať celú zložitosť a komplexnosť nášho bytia. Porozumieť tým, s ktorými nemusíme vôbec súhlasiť, vyskúšať si spôsob myslenia úplne odlišný od toho nášho.
Alex Dahl: Vždy je tu aj temná stránka Čítajte Nejednoznačnosť je pravdepodobne jednou z podstatných vlastností človeka. V skutočnom živote máme tendenciu to potlačovať a uspokojiť sa s binárnymi možnosťami „dobrý alebo zlý“ alebo „správny proti nesprávnemu“. Toto zjednodušenie je nevyhnutné pre naše prežitie: Bojovník nemôže byť nejednoznačný pri pohľade na svojho nepriateľa, ak chce zostať nažive.
Ale v bezpečnom a virtuálnom priestore, ktorý poskytuje literatúra, sa môžeme bez strachu ponoriť hlboko do zložitosti ľudskej mysle. A zatiaľ čo v skutočnom živote možno niekedy jednoznačne posúdiť to správanie a myslenie ako správne alebo nesprávne, vo vymyslenom priestore sú veci vždy oveľa komplikovanejšie.
Židovská literárna tradícia je plná veľmi pekných literárnych príbehov. Je to výsledok ducha národa? Alebo výsledok stáročí plynúcich z múdrosti, vtipu a nostalgie? Je to výsledok úteku z tyranského sveta a výsledok života v diaspóre?
(zdroj: Foto - Archív SME)Isteže stovky rokov, v ktorých žili Židia v diaspóre, mali skutočný vplyv na židovskú literatúru. Mnoho veľkých spisovateľov vyrastalo ako prisťahovalci. Myslím si, že autori sa vždy snažia o autenticitu a že najväčším nepriateľom autenticity je sila zotrvačnosti.
Mohli sme robiť veci preto, lebo sme si ich autenticky vybrali, alebo ich robiť, pretože sa to od nás očakáva a robievame ich. Keď žijete na mieste, ktoré nie je vaším rodným miestom, ste si oveľa viac vedomí a oveľa kritickejší a reflexívnejší k všetkým druhom javov, ku ktorým by ľudia, ktorí sa narodili v tej istej realite, boli pravdepodobne slepí.
V príbehu cirkusu a delovej gule (z novej knihy v slovenskom jazyku Porucha na kraji galaxie) je hlavná postava totálnym lúzrom. Nakoniec však nachádza nádej. Zaslúži si nádej aj ten najväčší porazený?
Pojem „loser“ je americký výraz, ktorý skutočne neznášam. Povedať, že niekto je „porazený“, znamená, že život je akási hra, v ktorej je „porazený“ zlý. Ale aby som bol spravodlivý – život je podľa definície prehra: nikto sa z neho nedostane živý.
