Štúdio L+S Bratislava l Peter Pavlac: Moja mama mala brata l Réžia: Patrik Lančarič l Hrajú: Marián Labuda a Marián Labuda mladší l Premiéra: 17. júna
Texty Petra Pavlaca sú charakteristické vôľou po usporiadaní pocitov - vlastných a aj diváckych. Pri písaní sa čoraz viac správa ako hľadač univerzálneho alchymického princípu, ktorému v rukách vybuchuje ohnivá, dynamická energia. Hra Moja mama mala brata je ďalšou snahou Pavlaca vtesnať univerzum do jediného príbehu, ak nie slova.
Ako však to slovo nájsť, keď je spradené so stovkami ďalších, takže sa monológ herca odvíja, krúti a zvíja v predlhých vetných konštrukciách, ktorých konečná filozofia má vyústiť do slova - zázrak?
Marián Labuda starší (slepý strýko) a Marián Labuda mladší (synovec) touto spleťou štruktúr autorovej tvorivej sily a túžby presadiť sa nájdením kameňa mudrcov prechádzajú s hereckou pokorou, pripravení mnoho obetovať. Labuda starší svoju dominanciu na scéne v prospech syna a Labuda mladší svoje doteraz nekontroverzné herectvo v prospech tvorivej skúsenosti.
Pavlac a Labudovci rozprávajú príbeh slepca, ktorému po päťdesiatich rokoch operácia "zázračne" vráti zrak. Učí sa nanovo žiť. Učí sa k predmetom, ktoré prostredníctvom hmatu poznal len po častiach, priraďovať celostný zmysel. Zmysel, ktorý by mu vďaka najvyššej sústredenosti pomohol znovu nájsť a udržať citlivú rovnováhu všetkých vecí, krehkú rovnováhu medzi vnútorným bytím a vonkajšími silami tohto bytia.
Napriek zázraku vidieť ho však nenachádza. Napriek detskej radosti z nového objavovania sveta sa zároveň začína utápať v zdrvujúcej osamelosti. Nemá dosť síl, lebo "zázrakom" svetla očí sa pre neho zároveň začala mystikom tak dobre známa "temná noc duše".
Toto všetko dokáže Labuda starší bez problémov vložiť do svojich krátkych pobytov na scéne aj vďaka One man show svojho syna. Ten, po stvárnení radu muzikálových postáv zvláda rolu mladého, ambiciózneho muža úplne iným herectvom. Rozpráva príbeh strýka. A hoci "srdcervúcim" vyrozprávaním jeho príbehu na ňom umelecky parazituje, pod chamtivým intelektom postupne klíči vnútorná múdrosť autentických citov. Z nich, na bohatom základe, vyrastá aj nová tvár Maja Labudu na scéne. Otec a syn sú tak averzom a reverzom jednej mince - príbehom aj herectvom.
Pavlac sa teda vo svojej najnovšie premiérovanej hre opäť zaoberá mechanizmom vnímania, poznávania a stvárňovania sveta človekom. Čoraz viac však v scenári kumuluje ohavnosť a čírosť prostredníctvom náročnej konštrukcie myšlienok a slov. Na jeho scéne sa tak pomyselne pohybuje To Mega Therion - divoká biblická šelma s číslom 666, ktorá v človeku urýchľuje proces transformácie prostredníctvom pochopenia dvoch stránok jedného bytia. A zároveň ho núti zaoberať sa silou negatívneho myslenia materializovaného v činoch a z nich logicky vyrastajúceho protipólu - idealistického myslenia a konania.
Náročnosť textu je odrazom snahy nájsť schodnú cestu v spleti bytia a v tomto hľadaní raz možno cesta autora povedie strmo, no o to jednoduchšie, priamo nahor.
