Koncerty komornej hudby sú z hľadiska šírenia koronavírusu bezpečnejšie ako omše, myslí si JOZEF LUPTÁK, violončelista a organizátor festivalu komornej hudby Konvergencie.
Pripravuje 22. ročník festivalu, ktorý sa bude v Bratislave konať na prelome mája a júna. Pre prísne protiepidemiologické pravidlá už vopred vie, že podujatie bude stratové.
Napriek tomu Konvergencie budú - aj online, aj s malým publikom, lebo hudba je liek, vraví Jozef Lupták. Jarnú časť festivalu venoval hudbe Astora Piazzollu, argentínskemu skladateľovi, ktorý tango preniesol z tanečných sál na koncertné pódium.
Jozef Lupták v rozhovore pre SME hovorí nielen o hudbe Astora Piazzollu a o rozdieloch medzi argentínskym a slovenským tangom, ale aj o tom, ako pandémiu prežívajú hudobníci, aké sú úskalia dlhej pauzy v účinkovaní aj prečo spoločnosti nechýba kultúra.
Ešte si vôbec pamätáte ako vyzerali Konvergencie pred pandémiou? Zdá sa to už nekonečné.
Jasné, dobre si to pamätám, lebo posledné Konvergencie pred pandémiou sme venovali Bachovej tvorbe a skončili sa asi dva alebo tri týždne predtým, ako sa všetko zavrelo.
Vlani sme ešte časť Konvergencií, ktorú bežne robíme vo februári, stihli s divákmi, nemuseli sme robiť žiadne online streamy, takže to si veľmi dobre pamätáme. Ale je pravda, že už sa to ťahá dlho.
Jozef Lupták
- vyštudoval hru na violončele na konzervatóriu a VŠMU v Bratislave.
- V štúdiu pokračoval na Nottingham Trent University vo Veľkej Británii, na The Banff Centre for the Arts v Kanade a na Royal Academy of Music v Londýne.
- Realizoval niekoľko CD nahrávok a pravidelne účinkuje na medzinárodných pódiách.
- Ako vyhľadávaný a aktívny komorný hráč spolupracuje s množstvom popredných svetových umelcov.
- Pravidelne vedie majstrovské kurzy a v posledných rokoch ich organizuje aj v rámci festivalu Konvergencie, ktorý založil v roku 2000.
Jesenné Konvergencie boli už online, pričom v publiku sme mali od 35 do 60 ľudí. Teraz koncom mája pripravujeme už druhé Konvergencie, ktoré budú online, ale aj s publikom.
Bude menej ľudí ako by sme mohli mať za normálnych okolností, a určite budú aj nejaké ďalšie obmedzenia, ale budeme sa snažiť všetko dodržiavať. A bude to zaujímavé.
Oplatí sa vám to vôbec organizovať pri takých nízkych číslach návštevníkov, ktoré povoľuje kultúrny covid semafor?
Samozrejme, že nie. Absolútne sa to neoplatí, ak sa rozprávame o nákladoch, to je čistá strata. Konvergencie môžeme organizovať len vďaka tomu, že na ne máme granty, pričom sa snažíme, aby sme sa do nich zmestili.
Vlani a aj v tomto roku sa navyše výrazne znížili partnerské podpory. Keby sme nemali granty, tak festival určite nevieme zorganizovať. Už teraz rátame každé euro. Online streamy zďaleka nie sú lacná záležitosť, pokiaľ chcete, aby to bolo naozaj pekné. Možno sme si aj sami nasadili vysokú latku, ale nechceme na tom šetriť.
Pri koncertoch je podstatné, aby bol obraz kvalitný a atraktívny a aby mal výborný zvuk. Keď je hudba dobrá, musí byť taký aj prenos, inak by to nemalo zmysel, pretože sa v tom stráca strašne veľa kvality a obsahu. Preto máme pocit, že do toho treba investovať.
To znamená, že čo dostaneme v rámci grantov, aj komplet dávame do samotnej kultúry. Nepokryje to však úplne všetky naše náklady. Na vstupnom sme vlani mali obrovský prepad a rátame s tým, že tento rok to bude podobné.
Ak všetko pôjde dobre, tak by sme možno mohli mať v rozhlasovej sále 200-250 návštevníkov, ale to ešte uvidíme. Je pre nás tiež veľkou otázkou, či ľudia vôbec budú chcieť prísť, či sa nebudú báť alebo či budú ochotní sa dať predtým otestovať a prísť na koncert v rúškach.
Prečo by mali určite prísť? Čo ich bude na Konvergenciách čakať tentoraz?
