Článok pokračuje pod video reklamou
Znepokojenie, pobúrenie či hnus, to sú emócie, ktoré Houellebecqova tvorba v ľuďoch často vyvoláva. Román Možnosť ostrova (Inaque 2021) nie je výnimkou.
Súvisiaci článok Fernando Pessoa a Bankár anarchista a iné prózy Čítajte Ako „príkry pozorovateľ spoločenských javov“ sa v ňom Houellebecq ostrím svojej irónie nielenže pitve v neduhoch, ktorými ako spoločnosť trpíme, ale prostredníctvom hyperbol akoby nám ich ešte aj ukazoval pod zväčšovacím sklom. Pohľad je to poučný, v jeho podaní často dokonca zábavný, ale príjemný, to nie je nikdy.
Búranie tabu
Možnosť ostrova je filozofickým sci-fi, v ktorom sa ľudstvo ocitá na začiatku svojho pozvoľného konca. Sprievodcu upadajúcim svetom nám robí Daniel s poradovým číslom 1, komik stavajúci svoju kariéru na skečoch s témami ako incest, pedofília či kanibalizmus.
(zdroj: Foto - Archív SME)Áno, Houellebecq sa nezaprie, nejaké ohľady či dokonca politickú korektnosť by sme uňho hľadali márne, ale táto jeho neustála snaha poburovať nie je samoúčelná. „Ak existuje nejaké tabu, tak musíme mať problém,“ hovorí ústami svojho hlavného hrdinu, a tento výrok, azda viac ako čokoľvek iné, vysvetľuje, prečo má neustálu potrebu rýpať sa vo veciach, ktorých znevažovanie mu vyslúžilo okrem iného povesť mizogýna, rasistu či islamofóba.
Akoby mal pocit, že práve tam, pod chrastou najnedotknuteľnejších tabu bujnie v tkanive našej spoločnosti najťažší zápal.
