Texty Jána Babaríka (Triplovia, Jumper...) určite nie sú bežnou štandardnou lektúrou, ktorá by mala cieľ uspieť napríklad v cene Anasoft litera. Babarík sa tým ani netají, prezentuje názor, že postupne dospel k cieľu písať inak – „Už si nemyslím, že úlohou je dvíhať povedomie či kultúru.
Keď Kafka píše o brexite Čítajte Skôr si myslím, že úlohou knihy je, aby človek, ktorý príde unavený z práce, nervózny, nahnevaný, aby si sadol do kresla, prečítal desať strán, prišiel na iné myšlienky, prestal sa hnevať na celý svet a bol v pohode doma s rodinou. Aby na chvíľu odišiel do iného sveta a prestal sa trápiť“ (rimava.sk, 13. decembra 2020).
Čo, samozrejme, neznamená, že Babaríkove knihy sa vzdali ambície písať kvalitnú žánrovú literatúru. Napokon špičkové žánrové texty dnes píšu autori ako Juraj Červenák, Jozef Karika či Arpád Soltész – a čitateľský úspech týchto autorov napovedá, že našli svoju obec, ktorej ich knihy vyhovujú, pritom latka naozaj nie je postavená nízko.
Na základoch z Jumpera
Babarík v Poslednom revenantovi sčasti nadväzuje na poviedky z knihy Jumper, v ktorých žilinský kriminalista Karol Pupala rieši prípad človeka, ktorý sa vrátil v čase o 70 rokov (aj s mobilom). V Revenantovi ide o príbeh ženy, ktorá sa po smrti chytila do loveckej pasce – zrejme sa niekoľko kilometrov k pasci presunula po vlastných.
