Netradičný prírastok do súčasnej slovenskej prózy. Poviedky s kolážami od Martiny Sľúkovej s názvom Synchroironizovaný muž prinieslo medzi čitateľov začiatkom februára OZ Brak.
Na originálnej obálke sa leskne obrázok akéhosi stroja, do ktorého stredu je vložené ľudské srdce. Knižka Synchroironizovaný muž predstavuje experimentálnu zmes krátkych poviedok doplnených rôznofarebnými kolážami, ktorá prekvapí zrejme každého čitateľa hneď na prvé prelistovanie.

Buď ho očarí a vtiahne do svojho víru (nielen slovných) metafor, alebo ho svojou extravagantnosťou odradí. Rozhodne sa jej však aj napriek prvotnému zdvihnutému obočiu oplatí dať šancu.
Väčšie, menšie, šikmé či zvýraznené slová, vytlačené na stránkach rôznych farieb. Každá z tridsiatich šiestich krátkych poviedok je jedinečná nielen svojou grafickou úpravou, ale aj obsahom. „Skoré modrasté svetlo preniká záclonami na poličku s anjelmi. 147 sošiek stráži pokoj domu tohto.
Ružena sa v obývačke na kolenách modlí ruženec, chystá sa do kostola a rozmýšľa popritom o tom, kedy utrie prach.“ Napríklad dvadsiata piata poviedka, z ktorej pochádza tento úryvok, akoby nastavovala zrkadlo životu na slovenskej dedine.
Nielen v slovenčine
Autorka zachytáva úlomky každodennosti svojím vlastným, trpko-vtipným spôsobom s dávkou cynizmu, hrá sa s jednotlivými slovami, akoby s radosťou prekračuje všetky gramatické hranice. Neodmysliteľnou súčasťou jej textu sú slovné hračky a paradoxy, ako napríklad v deviatej poviedke: „Odtrhol si ju od úst. Vyhodila si ho z kopýtka.“ Pousmiali ste sa?