Prečo sa nestal novinárom, vysvetľoval JIŘÍ GRYGAR tým, že preňho bola neprijateľná akákoľvek doktrína, ktorá útočí proti základom katolíckej viery a špeciálne proti katolíkom - a ako novinár za komunizmu by také myšlienky musel hlásať.
Samozrejme, s profesiou novinára koketoval len kratučko. Keď sa bál, že nebude dobrý v matematike a teda nebude môcť študovať milovanú astronómiu. To sa však rýchlo zmenilo, keď jej za jedno leto kompletne porozumel.
Len rok po začatí štúdia uverejnil svoj prvý článok v časopise Říše hvězd, ktorý odoberal už ako malý chlapec. A odvtedy je najúspešnejším popularizátorom vedy, aký kedy v Česku a na Slovensku bol. Diváci, ktorí kedysi pozerali jeho reláciu Okná vesmíru dokorán, mu dodnes píšu listy, a pýtajú sa, či ešte všetko platí tak, ako kedysi v televízii povedal.
A on odpovedá. Nájde si čas, hovorí, aj keď nikto dodnes nevie, čo to čas je.
Ak má človek šťastie, dožije sa sto rokov. Je to málo alebo dosť v porovnaní s vekom vesmíru?
Záleží na tom, čo s tým vymedzeným časom dokážeme urobiť. Pozrite sa na najnižšiu formu existencie, napoly živú, napoly mŕtvu - na koronavírus. Žije iba niekoľko desiatok hodín, aj tak stihne urobiť poriadnu paseku. Hoci by sa zdalo, že jeden vírus je hlúpy, kolektív vírusov je múdrejší ako držitelia Nobelovej ceny. Výrazne nás kynoží a môže byť veľmi spokojný, ako svoj čas využil.
Aj človek by sa mal snažiť o to, aby urobil, čo môže. V dobrej kondícii sa môže dožiť osemdesiatky, potom ho už nahradí iná generácia. Čo nie je málo, ak si uvedomíme, že na začiatku nášho letopočtu bola priemerná dĺžka života tridsaťpäť rokov. Aj ja sa stále snažím urobiť čo najviac, pretože ma veda dodnes neprestala baviť. S tým, že sa to raz skončí, sa musím nejako zmieriť.
Viete sa zmieriť s tým, že nebudete vedieť, čo všetko veda objaví o niekoľko sto rokov? Nie ste na to zvedavý?
Zvedavý som, ale nemám najmenšiu možnosť s tým niečo urobiť. Človek musí byť realistický. Je inak pozoruhodné, ako sa ľudia snažia predpovedať, ako pôjde vývoj ľudskej spoločnosti ďalej. Desať rokov po tom, ako boli predpovede vyslovené, zvyčajne prestávajú platiť. Vývoj ide inak.
Napríklad, na začiatku 20. storočia sa usudzovalo, že ľudia budú lietať v balónoch a bude to také populárne, že doprava bude kolabovať. Všade budú balóny.
Okolo roku 1985 mali deti v škole kresliť, ako bude vyzerať rok 2000. Všetky kreslili roboty. Trafili?
Tomu sa hovorí nepresný zásah.
