Vladimír Furdík je novodobá slovenská kaskadérska legenda a autor množstva veľkolepých filmových bojových scén. Počas svojej profesionálnej kariéry spolupracoval s množstvom najväčších hollywoodskych produkcií a na konte má práce na filmoch Prometheus, Thor, Robin Hood, Noe, Sherlock Holmes, James Bond či Hry o tróny a Zaklínač. Pochádza z Bratislavy, kde momentálne žije, je čerstvo rozvedený a pandémia spoločne s brexitom zamiešala karty aj v oblasti, v ktorej sa profesijne realizuje.
Napriek množstvu spoluprác so svetovými hviezdami ako Russell Crowe, Chris Hemsworth, Daniel Craig či Henry Cavill sa najväčšia vlna mediálneho záujmu o vás spája s postavou Nočného kráľa zo seriálu Hry o tróny. Nezaskočila vás?
Zaskočila. Hoci som to mohol očakávať, nepredpokladal som, že na mňa budú ľudia až tak intenzívne reagovať. Znásobil sa nielen mediálny záujem, ale aj ten na sociálnych sieťach. Na instagrame ma sledovalo približne 200 000 ľudí.
Dorota Sadovská: Umenie je skôr otázkou ako odpoveďou Čítajte Začalo byť náročné odpovedať fanúšikom a pohotovo na všetko reagovať, aj keď som si niektoré sociálne siete nespravoval sám. Instagram mi zaberal čoraz viac času, ktorý som po práci chcel venovať súkromiu a blízkym. A tak som si nedávno väčšinu sociálnych sietí nemilosrdne zrušil.
Pri filmových projektoch pracujete nielen ako kaskadér, ale aj ako choreograf bojových scén – ponúkate ich „na kľúč“ jednotlivým projektom a učíte ich hercov. Máte na pohyb prirodzené nadanie, alebo je váš úspech výsledkom tvrdého tréningu a ťažkej práce?
Keď som mal pätnásť – šestnásť a začínal som s výcvikom u pánov Kozu a Kyselicu, základom učenia sa práce so zbraňami bola chôdza. Pohyb je však v mojej rodine prirodzený – mama bola profesionálna tanečníčka. Ja som sa naučil tancovať latinsko-americké tance priamo na Kube, čo ma pohybovo posunulo.
Vladimír Furdík ako Nočný kráľ (zdroj: FOTO - HBO)Ale pri vymýšľaní a vystavaní konkrétnej choreografie pre herca mi pomáha práve chôdza. Pracoval som s talentmi, ktoré pohyb a správnu chôdzu pochytili hneď. A sú aj takí, ktorým to až tak nešlo. V takých prípadoch je tréning ešte dôležitejší, nie vždy však dokáže nahradiť nedostatok talentu.
Dokážete aj pohybovo nenadaného herca pripraviť na pohybové a bojové scény tak, že vo filme pôsobí suverénne a ako profesionál?
S dostatočným časom a množstvom prostriedkov sa to do určitej miery dá. V rámci postprodukcie sa však duel často postrihá tak šikovne, že divák nespozná, že herec je v skutočnosti úplné drevo.
Do projektu prvej série Zaklínača ste nastúpili ešte počas práce na sérii Hry o tróny. Nakrúcalo sa prevažne v Maďarsku a bojové choreografie s mečom ste robili priamo pre Henryho Cavilla, ktorý stvárnil hlavnú postavu Geralta. Šetrili ste ho, alebo ste preňho pripravili scény, ktoré si vyžadovali extrémnejšiu prípravu?
S Cavillom nebolo veľa práce a učil sa mimoriadne rýchlo. Keď som mu niečo ukázal, bol schopný naučiť sa to aj za dve hodiny. Robil aj obrovskú nadprácu. Ukázal som mu súboj, pri ktorom bolo zabitých pätnásť ľudí a on sa to počas dvojhodinového tréningu naučil a spravil to tak, ako mal.
Táto scéna sa napokon ani nepoužila. Cavill je príkladom herca, ktorý má talent. Pri stavaní scén som však musel dbať nielen na jeho schopnosti, ale aj na tých, ktorí naňho nabiehajú. V tomto prípade som sa teda prispôsoboval skôr druhej strane a pripravoval som na bojové scény s mečom kaskadérov.
