PRAHA. Mladá Pražanka, sotva dvadsaťročná, vytiahla svoju zahraničnú kamarátku na nedeľnú prechádzku a zaangažovala ju do vážnej témy. Even czech men don't want czech girls, posťažovala sa napoly nešťastne, napoly nahnevane.
Už ani českí muži nemajú záujem o české ženy.
Boli v Aleji obetí totality, len niekoľko metrov od sochy Karla Hynka Máchu v Petřínskych sadoch.
Mácha, ktorý svoju slávnu báseň vrcholného romantizmu začal slovami Bol neskorý večer, prvý máj, večerný máj, bol lásky čas, zomrel mladý, mal len dvadsaťšesť rokov. Pochovávali ho presne v deň, keď sa mal ženiť. Jeho socha má v ruke kyticu, ktorú, keby neochorel, mohol držať na svadbe.
Jiří Grygar: Viacerí veľkí vedci si myslia, že vesmír stvoril boh, a nie náhodou Čítajte Jeho tragický osud spôsobil, že sa stal patrónom zamilovaných. Milenci si obľúbili Petřínske sady a chodili sa tam bozkávať.
Keď bolo v Prahe škaredé počasie, presne také, aký je tento máj, chodievali si zohriať skrehnuté ruky do blízkych kaviarní a krčiem. Lebo veď nie je možné objímať sa v rukaviciach, píše Jaroslav Seifert v knihe Všetky krásy sveta.
Vtedy z nich vraj bolo cítiť cibuľu a klobásy až na ulicu, v niektorých sa dokonca už od skorého obeda tancovalo a spievalo. To sa zmenilo, dnes je to z pochopiteľných dôvodov už trochu inak.
(zdroj: ADOBE STOCK)Hosť objíma čašníka
Viaceré staré krčmy v Prahe ustúpili reštauráciám, ktoré boli nadizajnované na vkus a rozpočet zahraničných turistov.
Pred rokom, keď boli zatvorené hranice ešte iba novinkou a do mesta chodili len Česi, prípadne Slováci, zamestnanci hotelov zákazníkom nadšene radili: Choďte sa najesť k Princovi na Staromestskom námestí. Teraz je to tam prázdne a lacné!
