Medzinárodná diplomacia si kultúru pestuje. Ako by sme vedeli svetu ponúknuť kultúrne Slovensko? Ľubica Krénová už v Slovenskom inštitúte v Prahe na začiatku tohto storočia pôsobila. V decembri 2020 sa na post riaditeľky jedného z našich ôsmich kultúrnych inštitútov vo svete vrátila.
Načo je štátu dobré, ak sa prezentuje v zahraničí kultúrou?
Kultúrna diplomacia je organickou súčasťou diplomacie. Sama diplomacia je svojbytnou kultúrou a dokonca aj jej tradícia v medzinárodnom kontexte je oddávna spojená s prirodzeným vzťahom k estetike.

Už fakt, že existuje diplomatický protokol, ktorý určuje, kde sa ako treba obliecť, aké zvyklosti sú vhodné, aké nie, je jej kultúrnym rozmerom. Na druhej strane žiaden obal či forma nezaváži, ak neprinášate nejaké myšlienkové posolstvo, alebo nesprostredkovávate určitý obsah.
Najhlbší vnem vzbudzuje až emócia či zážitok. Umenie má tú moc zanechať v ľuďoch silné emočné odtlačky či kódy, ktoré sa v nás ukladajú a s ktorými človek ďalej pracuje v každodennom živote bez toho, aby si to priamo uvedomoval. Z takého niečoho zdanlivo neuchopiteľného sa vytvára aj kultúrnosť národa, ktorú si so sebou nesieme dejinami.
Zmysel nie je v množstevných či výkonnostných parametroch, ale v sile, hĺbke a intenzite zážitku. Pokiaľ ide o prezentáciu kultúry v zahraničí, osobne si myslím, že predstaviť silné umelecké osobnosti môže zarezonovať viac, ako keď vystavíte po jednej grafike od tridsiatich autorov.
Všimnú si nás cez kultúrnu optiku?
Práve malá krajina ako Slovensko by mala jedinečné výkony vo vlastnej kultúre, v umení i vo vede používať ako nástroj na presadenie sa, na určitú „nezabudnuteľnosť“. Keď príde návštevník do opery kdekoľvek na svete a zaujme ho výkon sólistu, rád si prečíta, kto to je a odkiaľ pochádza.

To isté platí pre každú oblasť umenia – ak dokáže zaujať a uspieť, automaticky zanecháva stopu aj o svojom pôvode. Kultúrna diplomacia je kreatívny proces, pretože v každej krajine rezonuje niečo iné a treba to objaviť, aby oslovenie publika bolo adresné, účinné a preňho zapamätateľné.
Každá generácia každého národa zanecháva svetu predovšetkým kultúrne dedičstvo a kultúrny odkaz. Alebo aj nie a potom po nej nič nezostáva.
Popravde asi nie sme kultúrna veľmoc, ale aj tak, aké meno má Slovensko v medzinárodných kultúrno-diplomatických vodách?
Kultúrna veľmoc isteže nie sme, ale to neznamená, že nemáme talentovaných ľudí. Peter Dvorský dokázal ako jeden z troch svetových tenorov svojej doby vytvárať obraz o slovenskom umení a kultúre na najvyššej úrovni aj napriek tzv. železnej opone.