Neviem, kedy sa to presne stalo, ale bolo to niekedy začiatkom päťdesiatych rokov, keď som z ničoho nič zatúžil stať sa divadelníkom. Nebolo to, pravdaže, celkom z ničoho. Môj strýko bol hercom vo zvolenskom divadle.
Pamätám si, že pri piatom výročí SNP bola pod Zvolenským zámkom veľká slávnosť za prítomnosti vtedajšej high society, teda Gottwalda, Širokého, Zápotockého, Husáka a ďalších predstaviteľov, ako sa vtedy nazývali papaláši. A uskutočnilo sa tam premiérové vystúpenie SĽUK-u, ktorý mal vtedy sídlo na Sliači. A bola aj príležitosť vyznamenať piatich členov zvolenského divadla Štátnou cenou za účinkovanie v sovietskej hre Makar Dubrava od Kornijčuka.
Prechádzky okolo divadla s Milanom Lasicom II. Čítajte Môj strýko vyznamenanie nedostal, naopak, onedlho ho zavreli a vyše roka sedel za protištátnu činnosť. Horšie dopadol iný účastník spomínanej slávnosti Gustáv Husák. Ale obaja skončili rovnako. Strýko sa vrátil do divadla a Husák do politiky.
Druhou múzou mojej túžby po divadle bola Eva Krížiková, moja sesternica. Študovala ODK (táto skratka znamenala, myslím, oddelenie divadelného konzervatória) spolu s ďalšími budúcimi hviezdami Elenou Pappovou, Carmen Farkašovou (Hana Hegerová), Zdenou Gruberovou, Milošom Pietorom, Vladom Müllerom atď., atď. A pretože bola sesternica, mal som k nej pomerne blízko.
