Inscenácia Rigoletta Giuseppe Verdiho patrí v repertoári Opery SND k tým „v strednom veku“. Premiéru mala na jeseň 2013 a naša prvá operná scéna ju uviedla pri príležitosti 200. výročia narodenia skladateľa. Tentoraz sa Opera SND Rigolettom vracia po pandémii k divákom.
Tri obdobia
Tvorba Giuseppe Verdiho sa dá rozdeliť na tri veľké obdobia. Ak vynecháme dve neúspešné opery mladosti, prvé, rané obdobie sa začína Nabuccom (1842) a končí sa Stiffeliom (1850). Počas tohto pomerne krátkeho času skomponoval skladateľ 14 (!) opier, v ktorých sa vyrovnával s dedičstvom svojich predchodcov, búrlivou politickou situáciou v Taliansku, hľadal vhodné námety, zaujímavé hrdinky a hrdinov i kvalitného libretistu.
V tejto etape vyčnieva nad všetky diela Macbeth (1847). Shakespearova predloha poskytla Verdimu silnú inšpiráciu a libreto Francesca Mariu Piaveho vynikajúcu kostru k zhudobneniu. K Shakespearovi sa skladateľ (po neúspešnom pokuse o kompozíciu Kráľa Leara) vrátil až v posledných dvoch operách.
Spoluprácou s Piavem sa však začalo druhé veľké tvorivé obdobie, ktoré prinieslo mnoho vyzretých diel a súčasne podalo svedectvo o nachádzaní ideálneho štýlu. Túto etapu otvoril Rigoletto (1851) a trvala po Silu osudu (1862).
Posledné obdobie sa začína Donom Carlosom (1867) a Verdiho tvorbu ukončil Falstaff (1893). Rigoletto vychádza ešte z predošlých skladateľových diel, no zároveň je veľkým skokom vo vývoji. Zároveň má veľa spoločných čŕt s Trubadúrom a Traviatou, s ktorými vznikol takmer súčasne. Rigoletto je však už ozajstnou hudobnou drámou.
Francesco Maria Piave napísal skvelé libreto podľa divadelnej hry Victora Huga Kráľ sa zabáva. Hlavnou postavou je skutočná historická osobnosť, šašo francúzskeho kráľa Františka I. Triboulet.
Kliatba grófa Monteroneho
Zhýralá spoločnosť na čele s Vojvodom, vládcom Mantovy, sa zabáva na úkor nešťastia iných. Práve si vybrala za obeť grófa Ceprana, ktorého manželka sa stala predmetom nemravných chúťok Vojvodu.
K spoločnosti sa pridáva šašo Rigoletto, aby si udržal priazeň vládcu. Spoločnosť však vyruší a prekľaje gróf Monterone, ďalšia Vojvodova obeť. Rigoletta kliatba silno zasiahne, najmä keď mu cestou z paláca ponúkne svoje služby nájomný vrah Sparafucile.
Rigoletto sa vracia domov k dcére Gilde, ktorú ukrýva pred svetom. Tá sa však na omši zoznámila so študentom, v skutočnosti Vojvodom v prestrojení. Gilda sa doň zamiluje. Vojvodovi kumpáni sa rozhodnú uniesť Gildu v domnienke, že ide o Rigolettovu milenku.
Do zločinu zapoja aj nič netušiaceho Rigoletta. Ten keď zistí, že sa podieľal na únose vlastnej dcéry, preklína vládcu a celú jeho spoločnosť. Vojvoda sa medzitým dozvedá, že mu jeho kumpáni priviedli Gildu do paláca. Rigoletto ju hľadá, prosí dvoranov o pomoc. S výsmechom dcéru dostane späť, ale zneuctenú. Prisahá pomstu za seba i grófa Monteroneho, ktorého dal Vojvoda uväzniť.
