Stála pred ním krásna a usmievavá, profesionálna a pripravená na to, aby ju odfotografoval pre reklamnú kampaň L’Oréal. Nie, odpovedá na otázku, či má aj profesionálny fotograf trému, keď pred ním stojí herečka Andie MacDowell.
Vtedy treba myslieť na celkom iné veci, ako je tréma.
MARTIN TISO fotografuje portréty, má skúsenosti s módou pre prestížne módne časopisy. Pracuje s modelkami, politikmi, šéfmi veľkých firiem aj s víťazkami súťaže miss. V tvrdom biznise sa presadil po príchode do Prahy, kde už žije 21 rokov.
Na Vysokej škole výtvarných umení študoval vizuálne umenia a keď sa ohlásil v bratislavských reklamných agentúrach, hneď na recepcii mu povedali, aby svoje „rozmazané umelecké“ portfólio radšej nikomu neukazoval.
Odmietali ho, hoci vystavoval všade po Európe.
„Pýtať peniaze od rodičov som už nechcel, takže mi začala druhá škola vo vydavateľstve Stratosféra, ktoré svojimi časopismi ovládalo polovicu českého trhu,“ hovorí v rozhovore pre SME.
Čo ste tam zažili?
Zažil som klasickú facku: bol som síce vyštudovaný umelec, ale o odbore profesionálnej fotografie som toho vedel málo.
Robil som všetko. Fotil ulicu, portréty, celebrity, módu. Vďaka tomu som mal potom portfólio, ktoré som mohol ukázať: aha, viem fotiť flakóny, viem fotiť kozmetiku, oblečenie, viem robiť produktovú fotografiu a viem ju robiť aj kreatívne. Mojím šťastím bolo, že som vďaka výtvarnej škole a škole v časopisoch vedel jedno s druhým prepojiť.
Vaším cieľom teda bolo dostať sa k práci pre reklamnú agentúru?
Škola nás k tomu neviedla, samozrejme, na škole sme sa učili vystavovať sami za svoje meno. Agentúra bola voľba, ktorá by mi priniesla ohodnotenie. Agentúra mi ponúkala honorár, ktorý bol o dve nuly vyšší ako v magazínoch. Nevýhodou však bolo, že tam sa fotograf považuje za stroj.
Nápad a víziu vytvárajú kreatívci, accounti to vyjednajú a ja som ten, čo to vie nafotiť podľa storyboardu, ktorý schválil klient. Málokedy som si koncept mohol vymyslieť sám, to sa začína diať až teraz, keď sa fotografia, bohužiaľ, považuje už len za doplnok k televíznym spotom. Zavolajú ma na nakrúcanie a dovolia mi fotiť tridsať minút spoza chrbát kameramana.
Boli aj lepšie časy, keď ste mali na fotografiu viac času ako len polhodinu?
Boli. Fotil som napríklad stredoeurópsku kampaň pre Billu s kuchárom Giuseppem. V kreatívnom tíme bola moja spolužiačka z vysokej školy, vďaka tomu som si mohol vypýtať celý deň. Nebola to jedna ani dve fotografie na kampaň, vytvárali sme vtedy pre Billu celú fotobanku.
To je však remeslo, s kreativitou to nemá veľa spoločné. Kreatíva je dnes veľmi dlhý proces, nadnárodné firmy si na kampaň objednávajú nadnárodné reklamné agentúry, sociologické výskumy, všetko je nalinkované, aj fotograf musí ísť podľa vyznačených stôp. V magazínoch to bolo naopak, tam mi len povedali: choď a vymysli si to.
Tam ste aj cítili väčšiu zodpovednosť?
Práve tam som takú veľkú zodpovednosť necítil. Zodpovednosť vyplýva z vysokého rozpočtu, s ktorým pracujú reklamné agentúry, nie magazíny. Pri práci na kampani som mal na pľaci k dispozícii tridsať ľudí. Pri móde je človek na vlasy, na mejkap, na šaty plus produkcia a tí, čo to všetko schvaľujú.
Asi žiadne fotografie sa neupravujú tak ako módne. Koľko práce dnes zaberie postprodukcia v počítači?
Celé hodiny. Dnes nemôžete odovzdať fotografiu bez retušovania. Snímka, kde nie sú vyhladené vrásky, sa nepovažuje za dobrú.
Samotné fotografovanie s modelom pred objektívom ide rýchlejšie?
To závisí od toho, kto je tým človekom pred vami. Niekoho musíte navigovať, niekoho nie. Dobrá modelka je tá, ktorej nemusíte nič hovoriť, len cvakáte.
Nerobí potom stále to isté? Nevznikajú vtedy klišé?
Robí to isté, ale to je dobre. Treba vedieť, kedy a ako vyzerá ruka elegantne a kedy ako hrable. Sú pózy, ktoré sú aj nekomfortné. Vtedy dievčatá ľutujem, ale zase hneď je to vďaka nim hotové a ja nemusím presedieť niekoľko dní pri fotoshope. Skúsená modelka si prešla školou v modelingovej agentúre, má skúsenosť z mól, videla sa na mnohých fotografiách a vie, čo jej svedčí.
Fotograf Martin Tiso fotí módu, pred jeho objektívom stála napríklad Petra Němcová. (zdroj: MARTIN TISO)Máte niektoré rád?
Áno, najmä tie, čo sa z tohto biznisu nezbláznili.
Ako to vyzerá, keď sa modelka zblázni?
Afektuje, predáva sa. Sám neviem, či by ma to nezomlelo, keby ma v sedemnástich rokoch poslali do Paríža a všetci by mi tam padali k nohám. Mám však rád dievčatá, ktoré modeling považujú za svoju robotu a nič viac. Lucia Hablovičová, to je príklad veľmi príjemnej ženy, ktorá sa z toho nezbláznila. Pracovali sme spolu na titulke magazínu Speed. Bola to klasická scéna, sexy žena, sexy auto.
