Slovensko má už vyše mesiaca nového premiéra a staronovú vládu. Ak si myslíte, že podobne dopadlo aj programové vyhlásenie vlády, uvažujete správne, aktualizované vraj bolo len o splnené sľuby – to je polovičná pravda. Pár zmien nastalo. Očakávali sme však viac. Nič extra – len reakciu vlády na nový „normál“. Kým svet diskutuje o tom, čo tento „nový normál“ znamená pre ich občanov – my počúvame, že akékoľvek otvorenie programového vyhlásenia by rozjatrilo rany koaličnej kríze. Čo je však dôležitejšie?
Zmenili typ písma, upravili preambulu o odpočet opatrení prvého roka a spoločne sa zaviazali, že neumožnia návrat starých čias. Tvrdia, že revitalizované programové vyhlásenie vlády má ambiciózne, ale reálne ciele na zvýšenie kvality života každého občana.

Akurát, že zabudli do plánov na nadchádzajúce tri roky zaradiť skúsenosť zo svojho prvého roka vládnutia. Ale aj porozumenie, že smelé plány si žiadajú aj rovnako smelé výsledky. Také, ktoré prinavrátia to najdôležitejšie, a to je stratená dôvera občanov k štátnym inštitúciám.
Zamyslime sa, každý z nás, a úprimne – určite sa stalo aspoň raz, že sme počas minulého roka porušili protipandemické opatrenia – vedome alebo nevedome. Chaos pri ich oznamovaní, plač a emócie na tlačovkách, platnosť zo dňa na deň a zmenené plány. Meškajúca ekonomická pomoc či hodiny čakania na plošnom testovaní (skríningu). Máme to ešte pomerne v živej pamäti.
Na jednej strane sme takí, ktorí poslušne sedeli doma a čakali na ďalšie oznámenia, no videli sme aj tých druhých – ako sa sused vracia opálený z dovolenky či ako sa teta v obchode chváli, že už je očkovaná mimo poradia. Veď bola len vovedená do omylu.