Cestovanie je pre mnohých z nás odhaľovaním neuveriteľne pestrofarebného sveta, v ktorom žijeme. Ale my, ľudia od kníh, vieme, že najdobrodružnejšie krajiny sú práve v nich. Alebo v kufroch – ako o nich píše mladá britská autorka L. D. Lapinski, ktorej debut Cestovná agentúra Tajné svety pritiahol pozornosť najmä detských čitateľov. A tých dospelákov, ktorí majú radi neošúchanú fantasy.
Čo môže byť magickejšie a čarovnejšie ako cestovanie teraz, keď nám pandémia „zatvorila“ svet? A kam by ste vy rada vycestovali, ak by to bolo možné?
Mne osobne cestovanie veľmi chýba. Tak ako moja Flick, aj ja chcem vidieť z tohto sveta čo najviac, vlastne všetko, čo je možné vidieť. Samozrejme, aj moje plány sa prudko zmenili a cesty zrušili či presunuli na neurčito.
Etgar Keret: Nikto sa zo života nedostane živý Čítajte Moja rodina pôvodne napríklad plánovala, že pôjdeme spoločne do japonského Tokia na olympiádu, ale vieme, ako to celé dopadlo, olympiádu budeme môcť sledovať len v televízii, z čoho som smutná.
Verím, že si urobíme takýto výlet na budúci rok, keď sa svet znova postupne rozhýbe. Rada by som videla svoju knihu vo všetkých krajinách, v ktorých vyšla, aj keď mi to isto zaberie už dosť času!
Vo svojej čarovnej knihe ste zopakovali, že snívanie je pre nás nesmierne dôležité, že je to jedna z tých vecí, ktoré by sme mali robiť.
Nazdávam sa, že snívanie a vôbec predstavivosť sú pre nás skutočne dôležité. A každý z nás by si mal vyčleniť čas a priestor na snívanie, vymýšľanie a tvorbu. Práve kreativitu vnímam ako veľmi dôležitú zložku pre rozvoj nášho myslenia a našich emócií.
(zdroj: Foto - Archív SME)A zároveň nás to napĺňa radosťou, keď vidíme výsledky tvorivosti ľudí okolo seba. Napríklad teraz sme v čase pandémie sledovali veľa televíznych programov, čítali sme množstvo kníh či hrali videohry – ale to všetko sú výsledky kreatívnej práce ľudí.
My sme tak mali radosť z tvorivosti autorov, inšpirovali nás, preniesli k nám svoje sny. Nazdávam sa, že žiť pre sny a ich kreatívne stvárňovanie je omnoho príjemnejšie ako žiť len pre prácu.
Váš príbeh však nie je len o magických svetoch, ale aj o hľadaní Jonathanovho otca. Myslíte si, že práve rodičia by mali byť tí, ktorí ukazujú cestu do tajomných svetov? Rodičia slečny Flick boli predsa obyčajní ľudia z vidieka, nie?
Máte pravdu, že Flickini rodičia boli veľmi jednoduchí, obyčajní ľudia. Ale mám ich rada práve preto, že sú takí, akí sú. Je to krásny rozdiel medzi Flickiným pokojným domácim životom a jej tajným a zaneprázdneným cestovaním v Tajných svetoch, v jej magickom svete.
Znamená to pre ňu aj to, že nemyslí celý čas len na Cestovnú agentúru Tajné svety, ale aj na rodinu ako miesto, kde cíti lásku a bezpečie. A to je čosi, čo Jonathanovi chýba. Je, prirodzene, takmer po celý čas vo svojej tajomnej cestovnej kancelárii a magických svetoch.
Má možno osemnásť, ale je stále veľmi mladý a stretáva sa s množstvom obyčajných problémov, ktoré sú preňho prekážkou. A navyše nemá kam ujsť z magického sveta, v ktorom je vlastne uväznený.
