„Jugosláávióó, Jugosláávióó“ – ak ste boli pri Jadrane v sedemdesiatych či osemdesiatych rokoch minulého storočia, určite vám v hlave naskočila gýčovitá melódia tejto neoficiálnej popovej hymny Titovej krajiny, ktorú spievala každá barová kapela od Dubrovnika po Istriu.
Súvisiaci článok Keď život chutí drsne, nostalgicky a tragicky Čítajte Spomína ju aj Saša Stanišič, nemecký spisovateľ narodený vo Višegrade, nie tom maďarskom, ale v bosenskom mestečku na rieke Drina, kúsok od srbských hraníc. Jeho príbeh k nám však prichádza z mestečka, ktoré ako pubertiak opustil spolu s rodičmi (srbský otec a bosnianska matka, ale šťastní Juhoslovania s odbojnými predkami) na úteku pred narastajúcou nevraživosťou medzi kresťanmi a moslimami, medzi Srbmi, Chorvátmi, Bosniakmi, Slovincami.
Kniha Odkiaľ si (prel. M. Svítková, Odeon, 2021) je autobiografickým rozprávaním, v ktorom sa prelína detstvo v rozpadávajúcej sa bývalej krajine šťastia, puberta v emigrantskej komunite vo vysnívanom raji Nemecka (ktoré ako každý sen môže byť aj trochu nočnou morou) a súčasnosť v rozprávaní renomovaného už nemeckého spisovateľa hľadajúceho svoje balkánske korene.
Zároveň je román Sašu Stanišiča prehliadkou tráum, nenávistí, problémov i komických absurdít sveta, v ktorom žijeme. Je hľadaním toho, čo znamená „byť doma“, čo nás núti vracať sa do rodných krajín napriek tomu, že žijeme svoje iné životy. Je to aj rozprávanie o tom, čo znamenalo a znamená byť cudzincom v novej vlasti. A potom cudzincom doma. A ešte aj cudzincom vo svojej hlave, keď sa pamäť začína gumovať.
Príbeh je rozprávanie
Stanišič začína svoju knihu spomínaním na svoju starú mamu, ktorá prichádza o pamäť, a vzápätí si spomína na svoj kontakt s cudzineckou políciou v Nemecku, keď žiadal o nemecké občianstvo. Láskavá spomienka na zablúdenú dušu i ostrovtipná (až horkastá) filipika s tichou xenofóbiou, ktorú vnímate až vtedy, keď vám vysvetľujú, že tie čudné háčiky v mene nie sú celkom nemecké, však?
