V kontraste medzi životným príbehom osvieteného mysliteľa zo 17. storočia a hlavným ideológom tretej ríše je skrytý paradox (a náročnosť i krása) slobodnej voľby.
Priateľ racionality
Pre amerického psychológa a spisovateľa to nie je prvý „výlet“ do sveta filozofie. Do jednej knihy už obsadil Nietzscheho a v ďalšej dostal priestor Schopenhauer. V závere filozofickej trilógie vzdal poctu Baruchovi Spinozovi.
Nové stvárnenie dedičného hriechu Čítajte Nenechal ho však samotného. Yalom odvážne a invenčne prepojil Spinozov životný osud s profesionálnym antisemitom Alfredom Rosenbergom. Práve on naučil nacistov nenávidieť a spismi, ktoré chceli pôsobiť intelektuálne, ich vyprovokoval k masovému vraždeniu.
Autor v závere otvorene vymedzuje to, čo je v tomto dvojpríbehu historicky doložiteľné a čo je fikciou.
Je ťažké si predstaviť výraznejšie protiklady. Jemný a kultivovaný mladík v Amsterdame začína slobodne uvažovať o Bohu, svete a ľudskom osude. Potomok židovských utečencov z Portugalska sa rýchlo dopracoval k nezávislosti od náboženských tradícií a dogiem.
Vie, že len po odpútaní sa od autorít môže človek nájsť skutočné pravdy. Nesmie sa nechať spútať strachom, predsudkami ani falošným výkladom svätých spisov. Tí, ktorí sa odvolávajú na Boha, sú často otrokmi vlastných ambícií.
