Novodobé slovenské dejiny nie sú veľké. Sú však už dosť veľké na to, aby sme v nich mohli objavovať zabudnuté a neznáme príbehy. Napríklad politický osud Jána Ševčíka.
Legionár, ľudák, povstalec, minister a väzeň
Jeden z najdôležitejších politikov Demokratickej strany a prvý predseda Strany slovenskej obrody žil politickým remeslom, v ktorom nikdy nebola, ani nie je núdza o prestupy a niekedy až šokujúce zmeny názoru či politického tábora.
Hurikány nad zelenými lánmi života Čítajte V Ševčíkovom príbehu prekvapenia a názorové posuny dosiahli až absurdnú podobu. Príslušník československých légií z čias prvej svetovej vojny bol v medzivojnovom období tajomníkom poslaneckého klubu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Pre niektorých ľudákov bol vraj vždy len „boľševikom“ a „sovietofilom“.
Po vyhlásení slovenského štátu sa zapojil do odboja. Od vypuknutia SNP sa politicky angažoval na strane povstalcov a keď boli porazení, odišiel do hôr, kde viedol vlastnú partizánsku jednotku. Medzi partizánmi našiel aj budúcu manželku, s ktorou prežil zvyšok života.
(zdroj: Foto - Archív SME) Pre ideologické nezhody so spolustraníkmi v Demokratickej strane nadviazal kontakt s komunistami a otvorene vystúpil na podporu nového režimu Klementa Gottwalda.
Za odmenu získal miesto v československej vláde. Noví súdruhovia ho však rýchlo zradili a Ševčík sa ocitol vo väzení. Na slobodu sa dostal až v roku 1960, duševne aj fyzicky vyčerpaný. Skončil ako pastier teliat a jeho manželka Anna pracovala istý čas ako chovateľka hydiny.
