Autobiografická próza Roky patrí k najznámejším dielam Annie Ernauxovej, a zároveň k najikonickejším dielam francúzskej memoárovej prózy. Prostredníctvom kolektívnej pamäti svojej generácie stvorila veľkú kroniku francúzskej spoločnosti posledných päťdesiatich rokov, ktorá bola zaslúžene nominovaná aj na Medzinárodnú Bookerovu cenu.
Vrátiť histórii rozmer prežitého
Memoárová próza Roky je rozprávaním o období rokov 1941 až 2006 a veľmi pekne ilustruje, prečo Annie Ernaux označujú za jeden z najvýraznejších hlasov francúzskej literatúry. Začína ju sledom skutočných i neskutočných obrazov zo života, reklám aj filmov, aby poukázala na to, že všetky vyblednú, všetky obrazy sa raz stratia – a ona sa ich snaží zachytiť.
Ako by vyzeral život, keby v ňom nebola smrť? Čítajte Chce nájsť druh kolektívneho vnemu, a preto sa ponára do obrazov svojej pamäti a osobné spomienky – to, čo svet vštepil do nej a do jej vrstovníkov – využíva na zrekonštruovanie spoločného času, na to, aby, ako sama píše „vrátila histórii rozmer prežitého“.
Podčiarkuje to aj tým, že o sebe rozpráva v tretej osobe a z koláže detských hier, časopisov, slangu vytvára kolektívnu skúsenosť svojej generácie. Povojnové roky sa v myšlienkach jej malého ja nenachádzajú ohraničené výraznými politickými alebo spoločenskými udalosťami, ale spomienkami, ktoré odolali zabúdaniu: spomienkami na to, ako „u nás“ znamenalo v našom okrese, spomienkami na to, ako všetky veci v domácnostiach boli kúpené pred vojnou, všetko sa opravovalo, prešívalo, nič sa nevyhadzovalo.
