Pracuje jednou nohou v Česku a druhou na Slovensku. Hoci prekonala aj ochorenie covid-19 a občas ju ešte pri rozhovore pochytí záchvat kašľa, nezaháľala ani počas nútenej pandemickej prestávky.
Výsledkom sú audioknihy, ktoré bodujú v jedinej česko-slovenskej súťaži Audiokniha roka. Herečka ZUZANA KRONEROVÁ vysvetľuje, že pri čítaní kníh musí najprv vidieť obrazy, čiže situácie, ktoré autor opisuje, a potom ich pre poslucháča maľovať.
"Musíte však ustriehnuť, aby sa to nepreklopilo do príliš kvetnatého maľujúceho herectva. Trošku si na tú profesionálnu deformáciu preháňať charakteristiku jednotlivých postáv, napríklad tým, že meníte hlas, treba dávať pozor.“
V rozhovore hovorí, ako sa jej darí udržať správny balans, keď číta Majstra a Margarétu či Opice z našej police, čo všetko stihla nakrútiť, naštudovať a nahrať pred pandémiou, počas nej a pomedzi jej vlny, aj prečo sa jej lepšie hrá po slovensky.
Pred pandémiou ste nakrútili s Bohdanom Slámom film Krajina ve stínu, s Martinom Šulíkom Muža so zajačími ušami, medzi dvoma vlnami komédiu Zbožňovaný s Petrom Kolečkom. Oddychovali ste aspoň v čase, keď sa vôbec nenakrúcalo a divadlá boli zatvorené?
Keby sa toľko ľudí počas pandémie tak veľmi netrápilo a nezomrelo, tak mne sa tieto neplánované a nútené prázdniny vlastne páčili – mohla som sa venovať svojim dvom vášňam – každodennému vareniu a čítaniu knižiek. A načítala som niekoľko audiokníh.
“Raz som synovi čítala rozprávočku a poznačená dabingom, začala som meniť hlasy. Vlk prišiel (hovorí hlbokým hlasom) a zajačik vyskočil (vysokým hlasom), a môj maličký syn z postieľky sucho vraví: mamička, nemôžeš čítať normálne?
„
Baví vás táto práca?
Milujem čítanie, lebo zdanlivo je tá práca obmedzená len na akustickú stránku a hlas.
To je ťažké, ale aj slobodné a príťažlivé, že v tých mantineloch nemáte obraz, gestá, mimiku. Atmosféra, charakter, motivácie postavy, všetko musí byť skoncentrované do hlasového prejavu, tam musí byť všetko počuť.
A okrem toho sa nemusíte pre to líčiť a obliekať. (Smiech.)
Čítanie je moja veľká vášeň, preto som milovala prácu v rozhlase. Mala som šťastie, že som aj v minulosti pracovala s najlepšími rozhlasovými režisérmi, ako boli Viktor Lukáč či Viliam Sýkora.
Robíte radšej audioknihy, ktoré číta jeden herec, alebo dramatizácie, ktoré sú v podstate rozhlasové hry?
Mne to je jedno, záleží len na kvalite textu. Ak je to čítanie na mikrofón, musím sa pripraviť tak, aby bol zážitok pre poslucháča taký, ako keď číta knihu sám.
Je to iná práca ako herectvo?
