Odjakživa ho to ťahalo k maľbe, na napokon sa jeho prácou stala ilustrácia. Možno aj preto jeho ilustrácie vyzerajú ako malé maľby vtesnané do stránok kníh.
Výtvarník PETER UCHNÁR v rozhovore pre denník SME vraví, že dnes už chce viac maľovať ako ilustrovať.
Na výstave v Danubiane konfrontuje zrelý umelec cez ilustrácie Dobšinského rozprávok svoje mladšie ja a občas mu aj závidí.
Veľkú knihu slovenských rozprávok Ľubomíra Feldeka ilustroval prvýkrát v roku 2003 a naposledy vlani ju dopĺňal v už treťom rozšírenom vydaní. Hovorí, že obrázky, ktoré robil o 15 rokov neskôr, nemohli byť iné ako pôvodné, no on sa za tie roky výtvarne dosť zmenil.
Ilustrácie do Veľkej knihy slovenských rozprávok, čo sú adaptácie Dobšinského rozprávok od Ľubomíra Feldeka, ste robili pred osemnástimi rokmi. Ako si spomínate na túto zákazku?
Ponuka prišla tri roky po tom, ako som dostal Zlaté jablko na Bienále ilustrácií Bratislava. Túto na Slovensku významnú cenu za ilustrácie som dostal v pomerne mladom veku za svoju vôbec prvú ilustrovanú knižku - Gulliverove cesty.
Peter Uchnár
- Maliar, grafik, ilustrátor a tvorca známok Peter Uchnár pochádza zo Sobraniec.
- Je absolventom Ateliéru grafiky a knižnej ilustrácie prof. Dušana Kállaya na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1992 – 1999).
- Za svoju prvú ilustrovanú knihu Gulliverove cesty získal ocenenie Zlaté jablko na BIB´99.
- Na konte má viac ako päťdesiat ilustrovaných kníh.
- Získal aj množstvo ďalších cien: štyrikrát Cenu MK SR (Najkrajšia kniha Slovenska), Zlaté pero Belehrad 1999, Cenu Ľudovíta Fullu 2005, zápis na Čestnú listinu IBBY 2006, dvakrát Cenu detskej poroty BIB, Výročná cena vydavateľstva Albatros 2011, dvakrát nominácia na Cenu H. Ch. Andersena 2010, 2016 a i.
Moja nádej v očakávaní ďalších objednávok si však musela počkať. Boli to roky veľkých zmien po rozpade vydavateľstva Mladé Letá a novovzniknuté malé vydavateľstvá reagovali opatrne.
Až na pár kníh som sa v tom čase cítil byť nevyužitý. O to väčšiu hodnotu mala ponuka ilustrovať Veľkú knihu slovenských rozprávok. Bola to pre mňa prvá významná kniha a dostal som ju s dôverou už ako renomovaný výtvarník. To bola ďalšia hodnota, ktorú som si mohol pri práci vychutnať.
Ak hovoríte, že to pre vás bola prvá významná kniha, v čom pre vás jej významnosť spočívala?
Bol to pre mňa vstup do slovenskej kultúry. Predsa len slovenské rozprávky vždy ilustrovali najlepší umelci danej doby – Benka, Fulla, Brunovský, Dušan Kállay a najnovšie minulý rok aj Igor Piačka, ktorý ilustroval slovenské rozprávky v úprave Boženy Nemcovej.
Takže ste pred touto prácou mali rešpekt?
Rozhodne. Rešpekt samozrejme hneď zmizol, keď sa priblížil termín. V tom čase som bol mladý výtvarník, mal som krátko po tridsiatke a robil som veľmi akčne. Neľutujem to, lebo vďaka tomu som vytvoril veci, ktoré by s dokonalou prípravou možno ani nikdy nevznikli.
Vtedy som robil krátko pred termínom každý deň jednu ilustráciu. Dosť som na to spomínal, keď som v roku 2014 pridával do knihy ďalšie ilustrácie. Dokopy od roku 2003 už totiž vyšli tri doplnené vydania.
Desať nových obrázkov, ktoré som robil o 15 rokov neskôr, samozrejme, nemohlo byť iných ako pôvodné. Pričom ja som sa za 15 rokov výtvarne dosť zmenil. Musel som sa však držať starého rukopisu.
Laik by povedal, že to predsa nemôže byť nič náročné. Je ťažké sa vrátiť do rukopisu spred rokov?
Teraz som si uvedomil, že vlastne vystavujem v konkurencii s mladým, schopným výtvarníkom a trošku mi vadí, že je v niečom lepší než ja.
Ako ste sa posunuli za tie roky?
