Nobelova cena za literatúru je významné ocenenie, ktoré so sebou prináša aj veľké očakávania – nie vždy je síce tento vysoký kredit podložený výkonom, neraz zasiahnu aj mimoliterárne okolnosti, ale ak Nobelova cena prichádza po tej Man Bookerovej, zrejme sa toľko osvietených hláv nemýli.
Pomsta zvierat?
Olga Tokarczuk je navyše v našom regióne fenoménom veľmi zrozumiteľným, aj napriek nadčasovým či transcendentným alebo nie-pozemským motívom a presahom. Hoci v knihe, prichádzajúcej na slovenský knižný trh, v románe Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď by som astrologickú linku hlavnej postavy celkom pokojne obetoval.
Hlava 13 sľubuje veľa dobrého napätia Čítajte Kniha by na svojom účinku zrejme veľa netratila – aj keď rozumiem zámeru autorky podčiarknuť neštandardnosť protagonistky, ktorá má dvojaký význam. Na jednej strane vyčleňuje Janinu Duszejkovú, pôvodne stavebnú inžinierku, z prostredia v Kladskej kotline na česko-poľských hraniciach, na druhej, či súbežne s ňou, spochybňuje Duszejkovej komunikáciu s miestnou políciou, ktorá neberie jej podnety o vraždách miestnych poľovníkov vážne.
(zdroj: Foto - Archív SME)Napokon, prezentovať smrť viacerých popredných osobností kraja ako pomstu lovených, týraných a vraždených zvierat by považovala za úlet väčšina obyčajných pozorovateľov diania v Kladsku, a že sa neskôr ukáže tento motív ako nie celkom mimo misy, je asi maximum, kam až môžem na tomto mieste zájsť.
Príbeh staroby
Tokarczukovej román časť recenzentov označuje za morálny triler, prípadne ekologický triler s feministickým pozadím, ktorý sčasti zasahuje aj do detektívneho žánru – proti základným princípom žánru však vypovedá utajenie informácie na fotografii, ktorú Janina nájde pri tele prvej obete.
