Erik Binder patrí k tým autorom, ktorí vnímajú umenie ako súčasť svojho bytia a seba ako súčasť umeleckej výpovede. Jeho výstava Avatsýv: Labyrint Erika Bindera v priestoroch Esterházyho paláca Slovenskej národnej galérie v Bratislave vám bude chvíľami pripomínať návštevu sídliskových pivníc, postapokalyptickú postumeleckú krajinu alebo hravé šantenie pubertálnych detí.
Archeológia jednej rodiny Čítajte Nie je to náhoda, ale trend. Vynoril sa ako reflexia toho každodenného, čo sa okolo nás deje. Mrzko všedného, rýchleho a vypočítateľného. Ako gesto zhmotňujúce každodennosť toku času. Aj ako potreba hovorenia o vlastnom vnútornom boji so svetom okolo nás.
Je to prosto reakcia na to, čo sa deje v spoločnosti. Nie nejaký malicherný ten či onen predseda vlády, ale dlhodobá devalvácia hodnôt. Je to problém štátnych či národných priorít, ktoré sa dostávajú na vrchol potravinového reťazca prežitia.
Erik Binder: Volské oči. 2008. Slovenská národná galériaV tejto temnej dobe globálno-slovenského kapitalizmu, riadiaceho sa etikou zbojníctva – uchmatni a uteč, odvisla v spoločenskom diskurze ako obesenec otázka: načo nám je tu a teraz umelec?
A kto je vlastne umelec, dnes, v pragmatickej a mondénnej dobe, ktorá chce byť pekná, vyrátaná, marketingovo prehľadná, efektívne efektná?
Erik Binder nás pozýva svojou výstavou na púť, do labyrintu, kde v každej miestnosti, v každej inštalácii narazíte na výtržnosť, vyrušenie.
Národná a galéria
Každá národná galéria je do istej miery zaprášené miesto. Niečo, kde sa vystavujú diela, ktoré prežili obdobie, v ktorom vznikli. Poklady, míľniky na ceste od minulého do zrodu dneška. Klasici, ktorí si zabezpečili dôstojné miesto v Inštitúcii (v zmysle, aký Inštitúcii dal Michel Foucault, teda Inštitúcii ako mocenskom nástroji, s ktorým sa nediskutuje, ale len úctivo súhlasí).
