S Matějom Krejčím, autorom knihy Digidetox – Ako dosiahnuť digitálny mimimalizmus, sme sedeli ako ľudia v kaviarni na ulici v Bratislave a rozprávali sa. O našej závislosti od kultúry digitálneho sveta a o tom, že internet je ako víno. Pohár je skvelý, ale dva litre denne?
Prečo by sme sa mali zbavovať digitálnych technológií? Veď v tom virtuálnom priestore máme všetko od sexu po hudbu, od zábavy po vážne divadlo, od vtipov po filozofiu, celý svet vo vrecku.
Súvisiaci článok Krénová: Záujem o umenie a kultúru nemôžeme predstierať Čítajte Nejde o to zbaviť sa digitálnych technológií, ale uvedomiť si, aký majú na nás vplyv. A ako si nastaviť ich používanie. Nemôžeme zahodiť digitálny svet a vrátiť sa do jaskyne. Ale ako z toho využiť čo najrýchlejšie čo najlepší potenciál, to je úloha, ktorá pred nami stojí.
Digitálni domorodci, to je označenie ľudí, ktorí sa už narodili v digitálnej ére a vnímajú, že je normálne mať večer pred spaním oči na smartfóne a ráno namiesto toho, aby sa pozreli von z okna, pozrú sa na obrazovku, aby vedeli, aké je za oknom počasie. A aj korona zmenila školu na digitálnu obrazovku, kde okrem pani učiteľky majú zároveň pustený Netflix. Ako ich z tejto závislosti budeme liečiť?
Veľmi ťažko. Internet je pre mnohých jediný kultúrny zážitok. A že je to závislosť, podobne ako kedysi fajčenie cigariet, si neuvedomujú. Kedysi sa fajčilo všade a vnímalo sa to ako módny trend. Pozrite si staré filmy, kde je cigareta sexy.
Až omnoho neskôr sme si začali uvedomovať, že škodí zdraviu a začali to zo spoločnosti vytláčať. Teraz sme vo fáze objavovania, zamilovanosti do internetu. Objavujeme, sme až po uši zbláznení a všetko nám pripadá skvelé. A nezdá sa nám nenormálne, že používame technológie všade. V eufórii lásky nevidíte chyby.
Ale postupne si budeme uvedomovať, že napríklad to fascinujúce on-line vzdelávanie má svoje vážne chyby, pri ktorom sa také to „smart“ podvádzanie – keď sledujete zároveň školu a Netflix a ťaháky máte poruke hoci na mobile vo wikipédii – stalo vzorcom. My si veľmi rýchlo nájdeme systém, ako tie digitálne technológie využiť až tak, že vlastne obchádzame systém. Dôsledok však môže byť, že „prečúrame“ systém, ale odrazu tu budeme mať deravú pamäť a aj v skutočnosti budeme chcieť „obísť“ pravidlá.
Ako zistím, že som ochorel, že som závislý?
Okrem komunikačnej nekultúrnosti môžeme vinou digitálnej závislosti pociťovať fyzickú nespokojnosť až ochorenia. Zrazu ten mobil a počítač nebude dávať, ale bude vysávať energiu.
