Repertoár Baletu SND už viac ako sto rokov prináša na javisko silné príbehy, ktoré vyvolávajú širokú škálu emócií. Vnímaví diváci dokážu súcitiť so zradenou labuťou princeznou z Labutieho jazera, prežiť vášeň s náruživou Carmen, spoznať krivdu Popolušky, trpieť a plakať nad bolesťou Tatiany z Onegina, premýšľať o Bohu s bratmi Karamazovcami, objaviť v sebe dieťa pri rozprávke Narodil sa chrobáčik či nasať kúsok vianočnej atmosféry s Luskáčikom. Tanečníci interpretujú príbehy plynulou rečou, myšlienky a emócie artikulujú pohybom a gestom, jednoducho univerzálnym jazykom tanca.
Odísť z baletného predstavenia s pocitom šťastia, duševného zadosťučinenia a estetického uspokojenia vyžaduje od diváka dve jednoduché veci: mať otvorenú myseľ a otvorené srdce.
Otvorená myseľ dovolí mozgu prostredníctvom zmyslov čítať texty, ktoré nemajú slová, čo následne mozog vyhodnotí a spracuje na nekonečne príjemný pocit emocionálneho tepla, ktoré zaleje srdce. Na prelomenie šifry tanečnej reči nie je potrebné žiadne špeciálne vzdelanie ani nadanie, stačí ju jednoducho vnímať.
Prvá návšteva baletného predstavenia sa často spája s mnohými predsudkami, ktoré zväčša vychádzajú z mylného a skresleného obrazu o tomto druhu umenia. Nový divák často volí iný divadelný druh zo strachu, že by baletu neporozumel.
Situácia by sa dala prirovnať k návšteve cudzej krajiny, ktorej jazyk je nám nepoznaný. Návštevníka sa zmocní panika, že sa nedokáže dohovoriť, komunikovať na požadovanej úrovni, že cudzie slová skomolí, prípadne sa strápni.
Neznalosť jazyka môžeme v divadelnom prostredí prirovnať k chýbajúcemu kľúču, ktorým sa odomyká krása javiskových príbehov. Percipient sa ocitá na neznámom území bez znalosti reči, bez kľúča, bez pomoci. Strach z nepoznaného vyvoláva určitú formu vnútorného diskomfortu.
Východiskom je eliminácia tohto neoprávneného pocitu, ktorý je blokátorom prenosu vnemov. Pristúpiť k baletu s otvorenou mysľou môže znamenať prvé kroky dlhej prechádzky v pominuteľnom svete krásna, pochopenie prvých slovíčok tanečnej abecedy a postupné získavanie schopnosti čítať medzi riadkami (v pohyboch).
Bolo na počiatku slovo?
Najbežnejším prostriedkom artikulácie akejkoľvek myšlienky človeka je reč. Ide o zvuky, ktorým dáva jedinec na základe myslenia určitý obsah. Vďaka reči, čiže fyzicko-psychickej schopnosti, je človek schopný jasne komunikovať svoje myšlienky, postoje a emócie a tým sa líši od ostatných živých bytostí na Zemi. Reč ako prostriedok komunikácie sprevádza ľudstvo odhadom už 100- až 150-tisíc rokov.
