Významného slovenského skladateľa, pedagóga a dirigenta Jána Cikkera (1911 – 1989) priviedla k hudbe matka, ktorá mu poskytla základné hudobné vzdelanie. V štúdiu pokračoval u Viliama Figuša-Bystrého, ktorý sa ako prvý pokúsil o kompozíciu slovenskej opery založenej na folklóre. Možno už tu pramení Cikkerov celoživotný záujem o operný žáner.
Rodák z Banskej Bystrice študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a zároveň na pražskom konzervatóriu kompozíciu u Jaroslava Křičku, hru na organe u Bedřicha Antonína Wiedermanna a dirigovanie u Pavla Dědečka.
Neskôr študoval kompozíciu na Majstrovskej škole konzervatória u Vítězslava Nováka a dirigovanie u Felixa Weingartnera vo Viedni. Pedagogicky pôsobil na konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. K jeho študentom patrili Ilja Zeljenka, Miroslav Bázlik, Martin Burlas, Igor Dibák, Peter Kolman, Dušan Martinček, Juraj Beneš i Marián Varga. Krátko bol aj dramaturgom Opery SND.
Cikkerov kompozičný štýl charakterizuje výrazná symfonická koncepcia, bohatá inštrumentácia, javiskový cit a zmysel pre dramatickú pointu.
