Najprv rád počúval jeho pesničky, potom ho zaujala jeho osobná metafyzika, splývanie s vesmírom a vzťah k bohu. Chcel o ňom nakrúcať, ale najprv si potreboval vyjasniť jeho politické postoje, s ktorými bytostne nesúhlasí.
Kamaráti intelektuáli sa jednému z najznámejších českých režisérov vysmievajú. Pred nimi ťažko vysvetlí, prečo má Joža Ráža rád a že jeho príklon k diktátorom môže súvisieť s tým, že celé detstvo nemal prístup k mäsu, len o ňom sníval, a že v dospelosti hľadal svojho otca.
JAN GOGOLA ml. dúfa, že tieto dva nezmieriteľné svety pomôže zmieriť film Večný Jožo alebo Ako som stretol hviezdu, ktorý mal premiéru na Art Film Feste.
Slovenskí novinári majú problém dostať sa k skutočnému Jožovi Rážovi, bránia im v tom jeho pózy. Aj na vás ich skúšal?
Prvé stretnutie bolo dôležité. Keď som s ním robil rozhovor pre časopis Rozrazil, otázky som mal vo forme fragmentov textov Elánu. Začal sa smiať. Bolo na ňom vidieť, že sa dobre baví, že taký rozhovor ešte neabsolvoval.
Potom som mu, samozrejme, kládol aj podvratné, atakujúce otázky. Ale prijal ich, pretože vedel, že k nemu pristupuje niekto, kto pozná jeho svet. Kto berie vážne to, o čom spieval, a berie vážne postoje, ktoré sú v jeho piesňach obsiahnuté.
Pre mňa Elán nie je len príjemná kulisa pri varení alebo spomienka na dospievanie, keď som bol zamilovaný. A to určilo podstatu nášho vzťahu. Neskôr, keď som s ním nakrúcal dokument pre cyklus Gen, sme si aj potykali.
Čo bola jedna z prvých otázok, čo ste mu položili?
“Veril som, že keď sa budeme rozprávať o politike a náboženstve, môžeme osloviť aj ľudí, ktorí ho nemajú radi alebo ho odmietajú. Veril som, že rozdelené svety, v ktorých žijeme, sa budú aspoň chvíľu počúvať a budú voči sebe citlivejšie.
„
Pýtal som sa jeho asistentky Karotky, ktoré miesto vystihuje stav jeho duše. Devín, povedala. Vybrali sme sa teda na Devín, Jožo naň vyšiel playboysky s prilbou v ruke a vravel, že je to dôležité miesto pre Slovensko.
A nevybrali ste si ho preto, že aj vy ste slávna ruina? Počítal som s tým, že po tejto otázke naše nakrúcanie ukončí. Zároveň som dúfal, že sa vďaka nej dostaneme k témam, ktoré sú dôležitejšie ako naša samoľúbosť.
Nie, ja som iba slávna, povedal so smiechom. Slávna čo? Hviezda. A znovu sa zasmial. Takže aj keď sa tvári ako suverén, pozerá sa na seba s odstupom. Preto aj súhlasil s tým, že o ňom a jeho postojoch nakrútim film.
Gen nestačil?
Zdal sa mi krátky. Jožo ma presvedčil - hoci to nie je kňaz, intelektuál, filozof - že duchovné veci sú pre neho bytostne dôležité. Všetko má premyslené a precítené, dôkazom toho je, že na moje otázky reagoval hneď, autenticky.
Veril som, že keď sa budeme rozprávať o politike a náboženstve, môžeme osloviť aj ľudí, ktorí ho nemajú radi alebo ho odmietajú. Veril som, že rozdelené svety, v ktorých žijeme, sa budú aspoň chvíľu počúvať a budú voči sebe citlivejšie.
Nehovorím, že sme sa s Jožom objímali a padali si okolo ramien. Ale myslím si, že sme sa aj tak dokázali k sebe priblížiť.

Nebál sa, že pri vašich otázkach bude musieť padnúť jeho maska suveréna?
Neviem, či sa bál. Hovorieva: strach a peniaze som nikdy nemal. Hm, tiež by som chcel tak nemať peniaze, ako ich nemá on.
Ale vysvetlil som mu svoju motiváciu tak, ako som ju vysvetlil teraz vám. Povedal som mu, že ak ľudia nebudú súhlasiť s tým, čo vo filme hovorí, možno sa aspoň budú sami seba pýtať: a čo si o tom myslím ja? Zaujímajú ma vôbec tieto veci? Alebo riešim len rodinné záležitosti a peniaze?
To ho zaujalo. Páčilo sa mu, že to nebude film o tom, kedy sa oženil, kedy založil kapelu a aké platne vydal, ale situačný portrét, ktorý sa deje tu a teraz. Skúsme to, povedal.
Keď ste sa ho pýtali, kedy si naposledy vytvoril nejaké priateľstvo, pohotovo reagoval: s tebou predsa. Ako to na vás pri nakrúcaní vplývalo, že vás považuje za priateľa? Neničilo to odstup, ktorý by ste od neho mali mať?
Práve naopak. Vďaka tomu som sa pár sekúnd nato mohol opýtať: Nevadí ti, že ja ako tvoj priateľ mám problém s tvojím oslavným postojom ku komunizmu? Že nevnímaš jeho obete?