Alena Mornštajnová patrí k najpopulárnejším a najčítanejším českým spisovateľkám, túto pozíciu si získala najmä románom Hana a nedávno vydaným románom Listopád. Vo svojich dielach prepája veľké a malé dejiny a odhaľuje aj nepríjemné etapy českej histórie 20. storočia. Na Slovensko príde počas Mesiaca autorského čítania (o akcii píšeme v inom článku magazínu).
Tento rozhovor bol inšpirovaný začínajúcim sa Mesiacom autorského čítania v Bratislave, tak začnime stretnutiami s čitateľmi – čo vám dávajú, na čo sa vás najviac pýtajú, čo ich najviac zaujíma?
L. D. Lapinski: Túžime uniknúť zo svojej každodennosti Čítajte Stretnutia s čitateľmi patria k písaniu kníh a je pravda, že mi besedy s nimi minulý rok veľmi chýbali. Písanie je osamelá činnosť a čítania spestrujú život spisovateľov a navyše je povzbudzujúce vidieť, ako knihy rezonujú medzi čitateľmi. A najčastejšie otázky? Čitateľov väčšinou zaujíma, ako knihy vznikajú, kde čerpám inšpiráciu a na čom práve pracujem.
Nekonfrontujú vás aj s očakávaniami po zmene v ‘89 a obdobím po ňom, súčasnou realitou?
Niektoré otázky a názory, samozrejme, mieria aj týmto smerom.
Váš posledný román Listopád je vonku už viac ako dva mesiace, aké máte reakcie odbornej aj laickej verejnosti?
Keď som knihu písala, vedela som, že vyvolá rozporné ohlasy. Bolo mi jasné, že čitatelia budú čítať a posudzovať knihu z hľadiska svojho svetonázoru, ale aj tak ma niektoré reakcie prekvapili.
Kniha ešte ani nebola na svete, nikto ju nemal šancu prečítať, len ja som o nej hovorila v médiách, a už som dostávala listy – samozrejme anonymné –, že som knihu nenapísala dobre, že si dobu pred 1989 pamätám zle a že situácia vtedy bola oveľa lepšia, ako je teraz. Výrazná väčšina čitateľov a recenzentov je však s knihou spokojná. Tí ľavicovejšie orientovaní čitatelia majú výhrady najmä k vyzneniu knihy.
Váš knižný debut Slepá mapa ste písali viac ako desať rokov – prečo tak dlho? V čom bol problém? Čo sa zmenilo tou knihou vo vašom živote?
Začala som ju písať v roku 2000 (autorka sa narodila v roku 1963, pozn. rk) a vyšla o trinásť rokov neskôr. Dôvody boli dva. Jednak som na písanie mala málo času. Učila som, prekladala a mala rodinu, o ktorú som sa musela a najmä chcela postarať.
